Milý maďarský priateľu, rozumiem ti. Nuž nemajú teba, príslušníka pánskeho národa vitézov a nie národa pastierov, zberby, ktorá nie je národom, nemá žiadnu históriu, veď aj Košút a Petrovič z neho zdupkali a stali sa Kossuthom a Petőfim, hej, akáže Slovakia, Szar Lovakia, Schnúca Koniareň?, či dokonca Konské H…?, na ktoré ako na malú myš „kadí“ posvätný Turul, tvoj nevlastný či vlastný pra-vták (pardon, pra-otec), nuž nemajú ťa zmietať vlny hnevu? Vždy, keď spievaš svoju hymnu, modlíš sa k svojmu Bohu: „Bože, požehnaj Maďara dobrou náladou a blahobytom, vystri k nemu svoju ochrannú ruku, keď bojuje s nepriateľom, jemu, ktorého zlý osud dlho kváril, dopraj mu veselý rok…“ A ty bojuješ, bojoval si (a budeš bojovať) na všetkých frontoch a „veselý rok“ nikde!
Máš to ťažké, vychovali ťa a ty vychovávaš svoje detí, že ste pánmi Karpát a oblúka pod nimi, že pastieri z Felvidéku nie sú ľudia, ale butatóti, ktorých pred sto rokmi neprávom odstrihli od Anyaországu (sladkej mamičky), no na porazenie!, na zanedbanom hornatom severe sú vyššie, ako ty. Pred sto rokmi mali na nohách krpce a ty si mal moc, infraštruktúru, peniaze, ale stačili štyri generácie a ukazujú ti chrbát vo všetkom! Oni idú hore a ty dolu! Napokon, správne vyčítaš Bohu v svojej hymne: „Beda, ale pre naše hriechy zozbieral sa hnev v tvojej hrudi, a udrel si svojim bleskom v tvojich hrmiacich mrakoch, teraz šíp plieniaceho Mongola si nechal svišťať na nás!“
Mongola a vo futbale butatóta, všetko jedno, jedna katastrofa! Tých pastierov z Felvidéku, ktorí ani nie sú ľudia, tých ani za ten svet nevieš poraziť, hoci ich je počtom polovica! Víťazstvo nad nimi nepamätá ani praotec Arpád, ani v jednom, so šiestich zápasoch s tými niktošmi tvoji vitézi nevyhrali, uhrali len dve remízy, dali len dva góly. A pritom ty sa tak veľmi usiluješ! Vyrobíš veľkého koňa s kráľom Matejom a s jeho čiernou armádou, havraním plukom, pred ktorým zavzdychala viedenská pyšná pevnosť, ale táto „lovenská“ nie! Opäť prehra, tak ako vždy. Ani Matej nepomohol! Žeby to preto, že ten chumaj tak často úradoval pod lipou v Bojniciach, žeby preto?
A navyše vymieraš, v roku 1980 bolo vás 10,7 milióna, dnes je vás o milión menej. A tí rodáci z Fevidéku? No na posmech! Načo im len Viktor stavia futbalové štadióny v každej dedine nad 2000 duší, potom namiesto toho, aby sa množili, venujú sa futbalu. Prišli aj na štadión do Pešti dokazovať svoju lojalitu k Anyaországu, päsťami išli do slovenských fanúšikov. Kde však boli správni bitkári, Sátor, Lehel, Andruskó, Bödör? Naozaj, načo sú im futbalové štadióny, keď pri sčítaní v roku 1991 ich tam bolo 570 tisíc, o desať rokov ešte 520 tisíc, v roku 2011 už iba 470 tisíc, keď to tak pôjde ďalej, nie my butatótov, ale oni nás prečíslia!
Pajedil si sa, keď sa butatótski fanúšikovia vyobliekali do tých ich hnusných kék-dresov, vytiahli šály a vlajky, strhával si im ich a pálil si ich! Počkal si na nich po zápase, tvoja polícia obsadila a zabezpečila všetky miesta okrem tých, kde si mal voľnú ruku. Aspoň sčasti si im, butatótom, pokazil ten ich skvelý zážitok, sem-tam zlomený nos, odrenina, nejakých fanúšikov si zbil v metre, okradol si ich, všetko si im zobral, peniaze, šály, vlajky. A rehotal si sa pri tom: „Aj naďalej tankujte na slovnaftských pumpách a podporujte náš MOL, my vám za to vypískame vašu fuj-štátnu hymnu!“
Nuž, priateľu, po zápase si nás oblieval pivom, ale my sme nereagovali, my sme sa tešili z výhry. A ty si napriek prehre spieval svoju hymnu, že si ako potomok Bendegúza dostal od Boha krásnu domovinu, že veríš, že potomkovia hrdinu Arpáda raz rozkvitnú a že kvôli nim na pláni Kumánska Boh nechal klasy trepotať sa vo vetre a na hroznových poliach Tokaja nechal kvapkať nektár – ale ten aj nám, aj nám!
Hej, veľa veci, o ktorých si myslíš, že sú tvoje, sú v podstate naše. Napokon aj Matej Korvín – vedel o ňom svoje František Sasinek: „Ačkoľvek dejepisne zistené je len o kráľovi Žigmundovi, že okrem iných jazykov hovoril i kumánsky (maďarsky), a o kráľovi Matejovi, že znal i maďarsky, predsa tento nemal dvor maďarský, ale český; vydal nielen veľký počet listín českých/slovenských, ale i listinu glagolskú. Dosť sa Viliam Fraknói (do roku 1874 Viliam Frankl), rodák z Mojmíroviec, katolícky biskup, tajomník Uhorskej akadémie vied) nachodil po archívoch domácich a zahraničných, ale nikde nenašiel ani riadočka maďarského po kráľovi Matejovi.“ Možno v novembri pomôže Matej nám, aby sme postúpili, keď vám nedoprial ani len jedinké víťazstvo nad nami.
Milý maďarský priateľu, budeme sa modliť teda za teba a tvojich vitézov: „Zľutuj sa, Bože, nad Maďarom, ktorého zmietajú vlny hnevu, otvor k nemu svoju ochrannú ruku na mori jeho utrpenia. Prines mu veselý rok, tento ľud si už odpykal svoju minulosť aj budúcnosť!“ A pridáme modlitbu, aby vám UEFA za to všetko nenariadila odohrať nasledujúce tri domáce zápasy bez divákov, lebo nás sa to už netýka. Za taký bordel to totiž zvykne robiť.
Autor je členom predsedníctva KDŽP – Aliancia za Slovensko