Čo po prípadnom zrušení vybraných milostí a amnestií?

Pre mňa akt zrušenia “rušených” milostí a amnestií, ak budú zrušené, znamená len to, že boli zrušené. Nepovažujem za relevantnú finalizáciu následkov ich zrušenia.
Ich zrušenie ale samé o sebe zakladá šancu, obnoviť právny štát, ktorý bol aktmi milostí a amnestií, zrazený na kolená za čias mečiarizmu, čo je kľúčové aj pre vnútornú a medzinárodnú reputáciu Slovenska. Za daného stavu nemalo byť “za každú cenu” prijaté do Európskej únie. Neplnilo Kodanské kritériá v časti právny štát, ktoré neplní ani dnes.
Divoká a kupónová privatizácia a trhový mechanizmus (súčasť kritérií) plus ekonomická a hospodárska devastácia pôvodnej ekonomiky (jej rozkradnutie a vytunelovanie Mečiarovou “kapitálo-tvornou vrstvou” a jeho “trafikantmi” a “rýchlo-zbohatlíkmi” za odmenu a vernosť mečiarizmu) Slovenska, a jeho zotročenie nadnárodnými monopolmi, oligarchizácia politiky a globalizácia nestačí. Slovensko sa dobrovoľne odovzdalo do moci cudzích mocností a Globálneho Prediktora.
Okolnosti udelenia milostí a vyhlásenia amnestií Kováčom a Mečiarom posúdi Ústavný súd SR a prípadne (dotknuté osoby) Európsky súd pre ľudské práva.
Stretol som sa s požiadavkami právne bezvedomých, ktorí by rušili jedným šmahom všetky Kováčove milosti, aj Havlove aj Klausove amnestie…
Nie, celoplošné rušenie “fšetkého” nie je ľudsko-právne ani z pohľadu ústavy možné. Ide o presne cielený “chirurgický” zákrok, ktorý je hypoteticky možné oprieť o fakty a skutky flagrantného porušenia základných ľudských práv dotknutých (poškodených) osôb. A v tej veci je zákaz retroaktivity a právnej istoty ľudsko-právne vylúčený.
Akt zrušenia vybraných milostí a amnestií „musí“ obstáť pred ústavným súdom (Listina základných práv a slobôd, Charta práv EÚ) aj pred Európskym súdom pre ľudské práva. V rámci umenia možného.
Harabinov názor vnímam a akceptujem ako názor.
Nič viac ani menej:
https://www.hlavnespravy.sk/harabin-zrusenie-amnestii-v-praxi-neprinesie-nic/970980
Myslím za seba a vlastnou hlavou. Ktosi „túži“ (fejzbúk) po odpovedi na otázku: „A čo je, bol, ten mečiarizmus?“ Mečiarizmus je (bol) predstupeň erdoganizmu. Ten “alfa samec” (LEN ON) bol predobraz. Nekompatibilné s princípom velenia z Bruselu (a Nemecka).
Slovensko je podľa OBSE a EK na posledných priečkach toho, čo je a má a mal by byť právny štát. V rebríčku hodnotenia sa nachádza hlboko pod Českom, ktoré na kvalite a autorite rezortu spravodlivosti a dôveryhodnosti, ako aj demokracie stúpa.
Po vysporiadaní sa s mečiarizmom aj v časti milosti a amnestie, treba na súčiastky rozobrať rezort spravodlivosti a poskladať ho odznova. Obávam sa ale, že niet ľudí… (chýba úprimná vôľa, záujem a kompetencie).
Spoločenské, ľudské, občianske a politické vedomie Slovenska je v predsmrtnej agónii. Systém sa rozkladá a rozpadáva. Hnije. Už je po “trojdňovej” (veľkonočnej) záruke.
Ježiš: “Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.” Neplatí pre Slovensko. Ježiš nerovná sa Slovensko.
Teda, zrušenie “rušených” vybraných milostí a amnestií nie je ešte vôbec zárukou terapie a renesancie štátu v časti právny štát.
Na celkové prebudovanie štátu bude treba onakvejšiu garnitúru. Tej zatiaľ niet. Slovensko nie je mentálne zrelé a pripravené na zásadné zmeny systému moci a vládnutia. A obávam sa, že to už ani nestihne. Nebude mu dovolené. Svoje šance stráca.
P.S. Dnes má byť akýsi „cirkus“ alebo „majdan“ v Blave (zasa použití študenti a protagonisti masovej pop kultúry). A Sorosove mimovládky.
Chcú z neho vytesniť politikov…
Bude „vzrúšo“.
https://hnonline.sk/slovensko/945090-na-velky-protikorupcny-pochod-sa-chysta-10-tisic-slovakov-v-ziadnom-pripade-nas-nevedu-politici-hovoria-organizatori
https://domov.sme.sk/c/20499751/protikorupcny-pochod-studentov-je-ambiciozny-pridu-aj-kramar-a-hlavkova.html
Mečiarizmus a súvislosti: Výsledky tureckého referenda sú hrozivé aj pre vnútornú bezpečnosť EÚ a Slovenska. Erdogan označil turecký národ ako výnimočný. Výnimočným bol aj Hitlerov nemecký národ. Ten “výnimočný” turecký národ podpísal Erdoganovi bianco šek. Krik tureckého davu za trest smrti (sunniti) mi pripomína: “Ukrižuj!”
Poznámka (poznatok): Tendencie k autoritárskym režimom na vodcovskom princípe jednej persóny majú svoje pozadie v existenčnom a existenciálnom strachu a obavách z rozviklávajúceho sa svetového sytému svetských vecí…
…psychologický efekt na báze Carl Gustava Junga, žiaka Siegmunda Freuda, a zakladateľa hlbinnej psychológie.
A na tom princípe funguje aj inštinkt a pud sebazáchovy, hľadajúci z vlastnej bezmocnosti, neschopnosti a osobnostnej nevyrovnanosti, záštitu občanov štátu pod “ochrannými krídlami” vodcu proti vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi.
Mečiar “v mene ľudu”: “Ak nás nebudú chcieť na západe, obrátime sa na východ!”
Mečiar trpí poruchou osobnosti s paranoidnými, autoritárskymi a mesianistickými sklonmi, svojou jedinečnosťou a výlučnosťou. Vie to každý psychológ, teória osobnosti a patopsychológia. A to si jeho voliči (ani babky “demokratky”), ani nostalgici za mečiarizmom, nevšimli. Lebo Mečiar bol a je “úplne normálny”.
Psychopati sú úplne “normálni”, bývajú inteligentní a vzdelaní, radi sa vidia ako verejne činné persóny, najradšej v politike (možnosť mať moc, ovládať a vládnuť) bývajú šarmantní, majú dokonca úžasnú charizmu. V psychologických testoch, ktorým sa radšej vyhýbajú, vykazujú deficit svedomia a empatie. Ich psychologický osobnostný profil je možné zostaviť aj len pozorovaním ich správania, reakcií a konania. Vzťah Mečiarových voličov k svojmu vodcovi bol blízky a podobný fanatizmu v hypnóze. Vládol “dekrétmi”, ktoré si nechával len schváliť “svojím” stádom (parlamentom).
A aj o tom bol Mečiar a mečiarizmus.
Záver: Garantami zmien systému moci a vládnutia na Slovensku dnes nebudú študenti ani politikárčiaci herci, tobôž ani cirkusanti a zabávači z prostredia masovej popkultúry, ako takzvaný neomarxistický proletariát novej ľavice, pretože súc zmagorení a vygumovaní “demokratickým neoliberalizmom” nemajú pre to, a na to, čo chcú (zbožné prianie) už žiadnu mentálnu výbavu ani osobnostné spôsobilosti a kompetencie, lebo oni sami sú živým obrazom systému (matrix). Mali by nastaviť zrkadlo sami sebe. Ibaže nie sú schopní kritickej sebareflexie.
Oslava Tisovho štátu jeho pohrobkami je mimo záujem autora článku. Autor článku sa venuje súčasnosti a budúcnosti Slovenska. A budovaniu právneho štátu, ktorý je už v troskách.
Pod “patronátom” Sorosovských mimovládok, páchajú proti Slovensku viac zla, než dobra, v dobrej viere, akí sú úžasní (iba o tom anin netušia)… vyrozprávajú sa, vyventilujú, povykrikujú a poskandujú heslá a inak nič… (iba viac rozdelia, beztak už do krajnosti rozdelenú spoločnosť).
Slovensko ich “majdany” a “farebné” (dúhové) revolúcie nepotrebuje. Potrebuje zmenu systému moci a vládnutia a skutočnú, nie pseudo demokraciu, ktorá je podvod a lož, čo vyhovuje systému, ktorý sa bude brániť a robí tak “kruhovou obranou”.
Autor článku: Juraj Režo