Začiatkom júna ma opäť raz pobavili vyjadrenia členov samozvanej “demokratickej” opozície z SaS a OĽaNO. Pobavenie však veľmi rýchlo nahradilo zdesenie, keď som si uvedomil, že možno už budúci rok svoje fundované názory aplikujú v praxi. Ak sa im teda podarí preplaziť do parlamentu.
Pellegriniho návšteva Ruskej Federácie.
Kameňom úrazu a tŕňom v oku našich opozičných odborníkov sa stala Pellegriniho júnová návšteva Ruskej federácie. Počas tejto návštevy sa na stôl dostala aj téma rozšírenia širokorozchodnej trate z Košíc až do Viedne.
A je to práve projekt spoločnosti Breitspur Planungsgesellschat (spoločný podnik železníc Ruskej federácie, Ukrajiny, Slovenska a Rakúska), ktorý leží opozičníkom hlboko v žalúdku.
Nepriestrelná argumentácia.
Dopravný expert OĽaNO Jiří Kubáček nepovažuje predĺženie širokorozchodnej trate za dobrý nápad. Podľa neho má ruská strana nekalé úmysly a trať chce rozšíriť aj v záujme svojej armády (v Ruskej federácii sú primárne širokorozchodné).
Takéto strašenie ruskou vojenskou hrozbou v čisto ekonomickom projekte je naozaj hodné experta zo strany Igora Matoviča. Zaujímalo by ma, či podobnými paranoidnými bludmi trpia aj v Rakúsku, keďže železnica má ústiť vo Viedni.
Pán Kubáček si asi myslí, že v prípade konfliktu, by sme trať ponechali nedotknutú a nechali Rusov, aby ju do sýtosti využívali na svoje diabolské plány. Primitívne strašenie ruskou agresiou bohužiaľ nie je vôbec neobvyklé. Viacerí naši pravicoví lídri si nenechajú újsť príležitosť kopnúť do Ruskej federácie.
Kto chce Rusa biť, palicu si nájde.
Podľa premiéra majú o širokorozchodnú trať záujem aj naši susedia z Poľska a Maďarska. Niet sa čomu diviť, však tento projekt za približne 8 miliárd eur rapídne zvýši tranzitné kapacity železničnej prepravy smerom na východ.
Toto však asi nezaujíma tímlídra pre zahraničné veci z klubu SaS Martina Klusa. Poslanec Klus, podobne ako pán Kubáček nevidí dôvod na spomínané rozširovanie. Prekládkový systém v Čiernej nad Tisou je podľa neho dostatočný a peniaze by radšej použil na modernizáciu vnútornej železničnej siete.
Odpor proti predĺženiu železnice do Viedne dlhodobo vyjadrujú aj experti z neziskovej organizácie Inštitút pre dopravu a hospodárstvo. Riaditeľ inštitútu pán Cenký sa bojí, že by po dostavbe ostala nová železnica nevyužitá. Ešte ďalej ide jeho kolega Ondrej Matej, ktorý už pred rokmi poukazoval na šibalský zámer Rusov.
„Rakúsko nie je členom NATO. Ten, kto prekladá, kontroluje obsah. Rozumiem záujmu preskočiť krajinu NATO a dostať sa do európskeho priestoru defacto bez kontroly,“.
Síce nie som odborník ako pán Matej, ale ak sa nemýlim, tak NATO nemá s colnou kontrolou nič spoločné. Colná kontrola sa riadi smernicami Európskej únie, v ktorej sa nachádza aj Rakúsko. Takže žiadne pašovanie tankov vo vagónoch asi nehrozí. Nuž, ako sa hovorí. Kto chce Rusa biť, palicu si nájde.
Nová hodvábna cesta Čínskej ľudovej republiky.
O predĺžení širokorozchodnej trate sa v júli rozprával Pellegrini aj s predsedom čínskej vlády Li Kche-čchiangom. Čína dokonca vyjadrila záujem finančne sa na projekte podieľať. Však už v budúcom roku má stúpnuť počet vlakov vypravených do Európy z tejto ázijskej krajiny na úctyhodných päťtisíc súprav. Z toho až dvetisíc má ísť cez Slovensko.
Dá sa pritom predpokladať, že tieto počty budú v budúcnosti len stúpať. Čínska ľudová republika už dávnejšie predstavila zámer vybudovať “novú hodvábnu cestu”, ktorá má spojiť pozemnou prepravou (najmä železničnou), celý euroázijský kontinent. Síce je tento obrovský projekt ešte stále len v plienkach, už teraz sa mnohé krajiny bijú o to, aby na ňom mohli participovať. Rovnako tak aj Slovensko, ktoré má šancu stať sa do budúcna významným koridorom železničnej tranzitnej prepravy.
Predĺženie širokorozchodnej železnice má pritom aj ďalšie výhody. Podľa predbežných prepočtov vygeneruje daňový príjem približne 9,6 miliardy. Na stavbu železnice bude treba 642-tisíc človekorokov práce (asi polovica práce by sa uskutočnila na Slovensku) a pridaná hodnota týchto pracovných miest by pre Slovensko predstavovala príjem v hodnote 10,8 miliardy eur.
Nová hodvábna cesta aj na Slovensku? Pche. Ďakujeme, neprosíme.
Či už je to možnosť participovať na najväčšom projekte 21 storočia (Nová hodvábna cesta), alebo sú to pracovné miesta pri výstavbe železnice, nesmie si Slovensko nechať túto príležitosť ujsť.
Aby sa vôbec začalo s výstavbou, musí sa vypracovať päť štúdií realizovateľnosti, ktoré určia, či je projekt rentabilný. Momentálne sa vypracúva tretia štúdia o dosahoch na životné prostredie. Nie sú teda ešte známe presné ekonomické čísla.
Aj napriek tomu by niektorí opoziční politici najradšej zámer predĺžiť širokorozchodnú trať udusili už v zárodku. Tu je dokonale vidieť aké plány má so Slovenskom naša “demokratická” opozícia, ktorá je ochotná zahodiť tak obrovský a pre budúcnosť prospešný projekt len preto, že z neho budú plynúť výhody aj Ruskej federácii a Číne. Človeka až zamrazí, keď vidí čoho sú niektorí ľudia schopní.
Zaujímalo by ma, aký postoj by zaujali, keby podobný projekt prišiel z inej svetovej strany než z východu.