Dovolí náš štát pedofilom zakladať strany? Alebo bude chrániť deti.

Dovolí náš štát pedofilom zakladať strany? Alebo bude chrániť deti.

Všeobecná deklarácia ľudských práv z 10. decembra 1948 v článku 16 ods. 3 hovorí, že rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany spoločnosti a štátu. Spolužitie párov rovnakého pohlavia medzi dospelými ľuďmi je ich individuálnym výberom  a patrí do kategórie práva na súkromný život. Z právneho hľadiska nie je podstatné, či ju považujeme za chorobu alebo nie. Štát do týchto vzťahov nijako nezasahuje. Nejde totiž o chránený záujem štátu. Chráneným záujmom štátu je rodina tvorená mužom a ženou za účelom riadnej výchovy detí.

Ak sa už dvaja ľudia rovnakého pohlavia rozhodnú žiť spolu, musia počítať s tým, že príroda im neumožní mať vlastné deti. Je nanajvýš nedôstojné a ponižujúce pre zdravú matku, ktorá je vo finančnej núdzi a ktorej nejakí sebci zaplatia, aby vynosila pre nich svoje dieťa. Poburuje ma to. Je to mimoriadne necitlivý prístup, ak niekto chce degradovať živú bytosť, malé dieťa na obyčajný tovar za peniaze. Okrem toho je predaj alebo akékoľvek iné obchodovanie s deťmi zakázané. Dohovor o právach dieťaťa bol prijatý 20.11.1989 Valným zhromaždením OSN. Článok 35 tohto dohovoru hovorí, že povinnosťou štátu je urobiť všetko pre to, aby zabránil únosu detí, ich predávaniu a obchodovaniu s nimi za akýmkoľvek účelom a v akejkoľvek forme.

A napriek tomu sa nám ako huby po daždi predstavujú noví a noví odhodlaní bojovníci za deštrukciu rodiny, nášho štátu, právneho poriadku a morálky národa s odôvodnením, že štát údajne porušuje práva LGBTI komunite. A to za výdatnej podpory niektorých zahraničných veľvyslancov, konajúcich tak v priamom rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénneho štátu je zakázané. A naše ministerstvo zahraničia je ticho. Niektorí zástancovia LGBTI ideológie dokonca navrhujú vytvoriť samostatný štátny orgán, ktorý by oni mohli používať na nátlak voči štátu a občanom. Ani úmyselné prekrúcanie práva na lož, ktorú čo najhlasnejšie kričia na nás všetkých nič nezmení na skutočných právach rodičov, právach detí a na záujmoch chránených štátom. Sú to sily, ktoré sa postavili proti vlastnému národu, proti rodine a suverénnemu štátu. Inak nemožno nazvať ani konanie verejnej ochrankyne práv (ombudsmanky) výrazne sa angažujúcej v poslednom období v otázkach protiprávnych želaní a neodôvodnených politických požiadaviek ideológov LGBTI a pedofilov na Slovensku. Politickí predstavitelia LGBTI klamú, ak tvrdia, že štát porušuje ich ľudské práva. A nakoniec, ľudia majú právo sa ohradiť a rozhorčovať sa nad pretŕčaním sa polonahých zadkov na verejnosti, dovezených aj z cudziny. Majú právo nesúhlasiť s propagáciou užívania drog na školách, propagáciou gender a LGBTI ideológie a snahou o legalizáciu pedofílie.

Ako právnik musím upozorniť, že žiadne právo alebo sloboda nie je absolútne a neobmedzené. Vzhľadom na rozdielnosť ľudských bytostí, štát stanovuje v súlade s medzinárodným právom niektoré rozdiely a obmedzenia práv, napríklad príslušníkom ozbrojených síl, poslancom, sudcom, prokurátorom, alebo stanovuje osobitnú ochranu ženám, matkám, tehotným ženám, deťom, národnostným a etnickým menšinám v ich kultúrnych právach, dôchodcom a ostatným občanom pri nároku na sociálnu podporu a podobne. Tak je to aj s ohraničením veku, invaliditou, či s inými špecifickými okolnosťami, kde nie je možné a ani želateľné zabezpečovať všetkým úplne rovnaké právne postavenie, práva a právne nároky. Ak sa stručne pozrieme na platné právne predpisy, či už našu ústavu, naše domáce zákony alebo medzinárodné právo, vidíme rovnaké diferencovanie v priznávaní jednotlivých práv. Potom je tu otázka zákazu diskriminácie. Aj ten je potrebné vysvetľovať presne v znení zákonov a cieľov štátu. Zákaz diskriminácie, napríklad v tzv. antidiskriminačnom zákone skoro doslova kopíruje zákonné obmedzenia v iných právnych predpisoch a medzinárodných dohovoroch.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rím, 4.9.1950) v článku 8 hovorí, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, ale aj ochrany zdravia alebo morálky. Treba si uvedomiť, že sa tu priamo hovorí o ochrane morálky. To isté platí o slobode prejavu (článok 10), či slobode zhromažďovania a združovania (článok 11). Morálka spoločnosti nesmie byť narúšaná napríklad ani výkonom slobody prejavu. To je aj ochrana pred tlakom na prijatie islamu, ochrana pred LGBTI a gender ideológiou a pred pedofilmi. Článok 12 tohto dokumentu hovorí, že právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi majú muži a ženy. Niet tu ani zmienky o iných partnerstvách alebo o nejakom práve na uzatváranie registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. Článok 14 hovorí o zákaze diskriminácie. Tento článok si mnohí neodborne vysvetľujú tak, že rovnosť a práva uzavrieť manželstvo patria všetkým, aj homosexuálom bez obmedzení a ak môžu uzavrieť manželstvo muž a žena, tak aj oni a môžu si adoptovať dieťa. Ale tak to nie je. Treba si uvedomiť cieľ štátu, ktorým je ochrana práv uvedených v dohovore, nie iných práv, ktoré tam uvedené nie sú. A tie práva, ktoré sú tam uvedené sa priznávajú každému bez rozdielu. Nie je to tak, že si to niekto môže vykladať ako chce. Práve preto je prijatý takýto medzinárodný štandard. Nasledujúci článok 15 dokonca pripúšťa, že vo výnimočných situáciách v prípade vojny alebo akéhokoľvek iného verejného ohrozenia existencie štátu, môže ktorákoľvek zmluvná strana prijať opatrenia smerujúce k odstúpeniu od záväzkov vyplývajúcich z tohto dohovoru.

Charta základných práv Európskej únie (2016/C 202/02)SK 7.6.2016 Úradný vestník Európskej únie C 202/389) v  článku 9 uvádza, že právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv. Čo je to rodina stanovuje náš zákon o rodine (Zákon č. 36/2005 Z. z.), ktorý v článku 1 hovorí, že manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Článok 2 uvádza, že rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Ďalej v článku 3 zákon hovorí, že rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Charta EÚ ďalej v článku 5 kladie dôraz na záujem maloletého dieťaťa ako prvoradého hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje medzi iným najmä bezpečie dieťaťa a jeho duševný  a citový vývin.

Ústava v článku 29 pri práve slobodne sa združovať okrem iného hovorí, že výkon tohto práva možno obmedziť zákonom na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Pýtam sa, dovolí náš štát zakladať strany pedofilom? Určite nie, pretože pedofília je trestným činom. Tak ani propagácia pedofílie nesmie mať miesto napríklad na pochodoch ideológov LGBTI. Tieto otázky musia podliehať kritickej verejnej slobodnej diskusii. Treba prestať každého označovať za rasistu, extrémistu alebo prisudzovať nám intoleranciu. Nie je to pravda. My máme na Slovensku historicky mnoho národnostných menšín, ľudí, ktorí sa hlásia k rôznym iným náboženstvám, či preferujú partnerov rovnakého pohlavia a sú tu aj pracujúci cudzinci alebo, študenti z celého sveta. Nikto nás nemusí učiť, čo to je žiť spolu s inými národmi a čo je to tolerancia. Ale pozor. Nikto nás nebude svojvoľne a nátlakom zaplavovať ilegálnymi migrantmi. Nechceme ani, aby sa degenerované ideológie natláčali našim deťom. Ich v útlom veku netreba učiť o masturbácii a rôznych sexuálnych polohách, robiť im zmätok vo vnímaní ich vlastného pohlavia v rôznych nebezpečných formách prispôsobených detských rozprávok. Skutočne choré a nebezpečné sú tie hlavy, ktoré sa to snažia vedome, či nevedome presadiť. Spoločnosť a štát má zákonnú povinnosť pred takýmito protizákonnými prejavmi naše deti chrániť a to aj trestami podľa zákona.

Úlohou štátu je chrániť záujmy, práva a slobody všetkých občanov, nie iba tých, ktorí sa hlásia k nejakej menšine. Z čoho vychádza názor, že väčšina je vždy na vine a vždy porušuje práva menšiny? To je nezmysel. Po prvé, platí, že ľudské práva majú individuálny charakter, teda vzťahujú sa iba k určitej osobe, nie k nejakému spoločenstvu ľudí. A to platí všade vo vyspelom svete a vo všetkých rozhodujúcich medzinárodných právnych predpisoch. Súčasne platí známa právna zásada, podľa ktorej zjednodušene povedané práva jedných končia tam, kde začínajú práva druhých. Tak isto výkon práv nesie so sebou aj zodpovednosť, ak teda niekto vykonáva svoje právo, nesie zodpovednosť za to, že tým nespôsobuje škodu iným.

V zmysle právneho poriadku SR má dnes každý pár rovnakého pohlavia tie isté práva a postavenie ako pár muža a ženy, ktorý žije spolu ako druh a družka. Ak existuje táto právna rovnosť pred zákonom, čoho sa chcú ideológovia LGBTI a pedofilov dovolať? Politických ústupkov. Nejde o žiadne práva, ide o získanie moci, o diktatúru zvrátenosti s cieľom odstránenia postavenia a ochrany rodiny ako základu spoločnosti a zastavenie rodenia sa novej zdravej populácie štátu. Čo také údajne progresívne to chcú na Slovensku zaviesť? Pedofíliu, kanibalizmus, drogy, LGBTI ideológiu, zmätok v hlavách detí a masovú migráciu islamu.

Liberálna ideológia nemá oporu a ani budúcnosť v dnešnom meniacom sa svete. Proti týmto aktivitám sa treba rázne postaviť.

Vo vhodný čas budem preto aj ja na politickom poli pripravený mimoriadne rozhodne chrániť naše skutočné hodnoty, naše deti, rodiny, náš suverénny štát, práva, slobody a bezpečnosť našich občanov.

Štefan Harabin