Podobnosti zaniknutých civilizácií

O zániku Európskej ríše

Všetko je márnosť, tak sa píše v knihe Kazateľ. Aj tento článok je márnosť, pretože nedokáže zastaviť tok udalostí. Ale predsa..

Z histórie poznáme mnohé vyspelé civilizácie, ktoré zanikli doslova zo dňa na deň. Z legiend sa dochovali zmienky o Atlantíde, historicky sú zdokumentované civilizácie strednej a južnej Ameriky, Grécko, Rímska ríša, Veľkonočný ostrov, Sumeri a mnohé ďalšie. Historici si lámu hlavu nad príčinami ich zániku. Po dosiahnutí najväčšieho rozkvetu a rozmachu vzápätí implodovali. Zrútili sa sami do seba. Veľkolepé stavby zostali rozostavané, ľudia sa rozutekali, systém zrútil. Ja tvrdím, že príčinou kolapsu bola bohorovnosť sprevádzaná ľudskou hlúposťou. To je tá pravá príčina, ostatné príčiny sú druhotné.

Dnes sa civilizácia nachádza na úrovni, ktorú nikdy v minulosti nedosiahla. Sme technicky aj vedomostne vyspelí tak, ako nikdy predtým. Môžeme to prehlásiť v globále o ľudstve ako takom. Otázka je, nakoľko vieme tieto schopnosti a vymoženosti využiť pre náš prospech. Hovorme však o našom priestore, priestore Európy, pretože k pochopeniu problému je nám  to najbližšie.

Dnes opäť budujeme ríšu, tentokrát s názvom európska, na tých istých základoch, ktoré neustáli ďalšiu existenciu predchádzajúcich vyspelých civilizácií. Nepoučili sme sa z histórie, preto opakujeme ročník s tými istými chybami. Nebudeme úspešní. Žijeme vskutku vo fantastickej dobe. Na vlastnej koži zažívame nebývalý rozkvet a blahobyt. Po dosiahnutí kritického bodu budeme pozorovať aj mohutný tresk náhleho zrútenia systému. Máme k tomu všetky predpoklady. Podobnosť so zaniknutými civilizáciami nie je čisto náhodná.

V súčasnosti sa nachádzame v akomsi medziobdobí hľadania  nového systému. Preto vznikajú stále nové politické strany so zaručeným receptom ako očistiť spoločnosť a navrátiť systému fungovanie. Všetky však stoja na princípoch minulých storočí (alebo tisícročí). Niektoré by rady navrátili časy minulé, iné sa derú k moci zo zištných dôvodov, ďalšie očividne zastupujú cudzie záujmy a niekto chce uchopiť moc pre moc. Málokto si to uvedomuje, ale tadiaľto cesta nevedie. Politické strany už nemajú miesto v budúcom systéme. Vstúpili sme do 3. tisícročia, ktoré prináša úplne iné výzvy. S rastom duchovného uvedomenia sa otvárajú nové možnosti, z ktorých sa časom stane nutnosť. Musíme odhodiť staré systémy a budovať úplne iný, nový svet. Cesta k tejto vízii bude nesmierne tŕnitá. Zažijeme vojny a prírodné kataklizmy.

Európska ríša je opäť postavená na diktáte silnejších voči slabším. To je spoločný znak so všetkými skolabovanými útvarmi minulosti. Ďalším spoločným znakom je vláda úradníkov platená z daní poplatníkov. Ideológia sprevádzala všetky minulé systémy a štátni zamestnanci jej boli vždy lojálni, aby si udržali istotu dobrého miesta. Neudržia, systém opäť skolabuje náhle. Práve oni sa podieľajú na budovaní systému, ktorý nevyhovuje ani im. Pokým neprejdeme medziobdobím hľadania, môže ešte nastúpiť iná ideológia, ktorej budú zase lojálni. Takto to už ale nebude dlhodobo fungovať. Je tu silné volanie po zmene riadenia spoločnosti. Ak sa dobre pozrieme okolo seba, vidíme kamufláž fungovania systému, ktorý očividne zlyháva. Vznikol paralelný svet občana, žijúceho svojimi problémami a iný svet predstaviteľov systému, ktorým sú problémy občanov cudzie. My však žijeme v skalopevnom presvedčení, že to takto bude naveky. Nebude, všetko sa náhle zmení. Súčasná spoločnosť je nesmierne zraniteľná, nikto to však nechce vidieť a už vôbec nie pripustiť. Zdanie fungovania spoločnosti plátame oceneniami politikov, ktorí vôbec nechápu výzvy doby a na svojich pozíciách sú úplne bezradní. Namiesto riešenia problémov, ktoré skutočne strpčujú každodenný život občana, namiesto výziev, ktoré pred nami stoja, riešia nepodstatné témy. A výzvy každým dňom rastú. Z pochopiteľných dôvodov sa úloha štátu zúžila na výber daní, poplatkov a pokút. Čoraz menej pracujúcich musí živiť rastúci apetít štátu. Mladí sa tlačia k policajtom, hasičom, bacharom, vojakom, odchádzajú do emigrácie, alebo frustrovaní nie sú schopní nájsť uplatnenie. Ďalšie financovanie systému je vážne úskalie. Už dnes platíme polovicu zo svojich príjmov na priamych aj nepriamych daniach. Nestačí. Budeme dávať 80% ? Nachádzame sa v kritickom bode, po jeho prelomení zostanú pyramídy nedostavané a ľudia sa rozpŕchnu s cieľom prežiť. Systém skolabuje.

Problém mládeže je sud s pušným prachom. Nevenujeme mladým dostatočnú pozornosť. Na prahu dospelosti, kedy majú byť pripravení prevziať zodpovednosť za vlastný život, nie sú. Nie sú ani profesne, ani osobnostne. Nie sú schopní rešpektovať autority, nie sú schopní vydržať 3 dni v zamestnaní, rozvádzajú sa na prahu manželstva… Potrebujeme viac alternatívnych škôl, ktoré vyprodukujú viac alternatívnych adolescentov. Systém produkuje nezrelých ľudí, neschopných niesť bremeno zodpovednosti za seba, za rodinu, za spoločnosť. Nebudem sa teraz zaoberať príčinami. Nech si dá štát urobiť analýzu príčin a následkov z eurofondov. Možno má takých štúdií stohy. Nikam to nepovedie. Funkčnosť systému je zablokovaná. Výsledkom je frustrácia mládeže bez budúcnosti. Nastupujú závislosti, drogy, alkohol, následná degradácia osobnosti. Vášne sa postupne vybíjajú na internete, v skupinách, v uliciach, rastie nenávisť, sebevraždy, negativizmus. Francúzsko už stojí na prahu občianskej vojny. Ale tam si pestujú túto kultúru už o pár desaťročí dlhšie. Situácia je umocnená bezpečnostnými rizikami multikulturalizmu, kde je zdrojov nenávisti viac a vzájomne sa prelínajú. Na elimináciu výnimočnej nespokojnosti so systémom nepomohol ani výnimočný stav. Čo s tým? Politici nechápu výsledky (následky) svojej dlhoročnej práce. Potrebujeme okamžité riešenia, ale také neexistujú. Čo sme kazili desaťročia, nedá sa opraviť zo dňa na deň. Vychovať novú spoločnosť je práca na niekoľko generácií. My sa toho nedožijeme. A nedá sa to urobiť na základoch starého zmýšľania a starých prístupov. Mohli sme naliať 1,6 mld.€ namiesto do lietadiel do práce s mládežou, do mládežníckeho športu, mládežnickej kultúry. Lenže to sa nedá. My vyznávame západné hodnoty. Zaviazali sme sa svojim partnerom, že budeme. Potrebujeme sa odviazať a s úmyslom sebazáchrany kráčať cestou života. Je to o prioritách. Ale pre nás je vojna dôležitá. Bude. Zánik všetkých veľkých ríš sprevádzali vojny. Systém by potreboval zanietených ľudí pracujúcich na spoločných ideách, ktorí by sa mládeži venovali z presvedčenia. Takých je čoraz menej, pretože každého gniavi práve systém. A otázka: o akých ideách je reč? O tých, na ktorých je postavený práve tento systém? Hm.. Možnože sa francúzskym strážcom režimu nakoniec podarí obuškami a slzným plynom vyvolať u mládeže lásku k Únii a Európskej ríši sa uľaví. Ale nie nadlho.

Ak má Taliansko zarobené na vážny problém, Únia ešte na väčší. 130% verejného dlhu Talianska v pomere k HDP. Takýto veľký dlh je nesplatiteľný. Tento dlh má Taliansko dlho. Problém nastáva teraz, keď Taliani začínajú hovoriť o návrate k líre a Únia sa stala nepriateľom aj v rétorike talianskych politikov. A tí to myslia naozaj vážne. V Taliansku hrozí, že demokraticky vyhrá politická strana, ktorá s predstavami Ríše o demokracii bude mať pramálo spoločného. V záujme zachovania demokracie bude Únia nútená demokratické zmýšľanie v Taliansku poopraviť. Keďže Taliansko stojí pred podobnými problémami ako pred 10 rokmi Grécko, pravdepodobne budú použité jemné nátlakové metódy ako vtedy voči Grécku. Nemýľte si to s vydieraním. Únia očakáva, že potom demokracia zakvitne a bankári budú spokojní, ako po Grécku. Lenže tentokrát to nebude také jednoduché, pretože žiadny štát sa za Talianov nezaručí. Toto riziko žiadny z triezvych politikov už nepodstúpi. Taliani majú potenciál definitívne ukončiť nepodarený projekt Európskeho manželstva. Politici, ktorí tak tlieskali tomuto nevydarenému vzťahu sa budú chvíľu zmietať v smrteľných kŕčoch, ale život pobeží ďalej.

V ideách ideologickej zvrátenosti sme vyrobili z Ruska strašiaka, aby sme mohli trpieť. Sankcie poškodzujú všetky európske štáty. Kto ich schválil? Vie mi niekto vysvetliť tento rébus? Už som sa tým zaoberal skôr, ale pripomeniem. Sebapoškodzovanie je u ľudí hraničná porucha osobnosti, skôr sa tomu hovorilo psychopatizmus. Vhodná je pomoc psychiatra. Treba si uvedomiť, že spoločnosť je taktiež živý organizmus. No… Paradoxné na tých sankciách je to, že Úniu oslabujú a Rusko posilňujú. Ak európski politici chceli docieliť práve toto, tak tlieskam ich šikovnosti. Treba uznať, že Ríšu vedú skutočne prezieravé a bystré osobnosti. Máme byť na koho právom hrdí. Nakoniec obchodné embargá uvaľovali na seba všetky ríše v histórii. Kam ich to priviedlo, vieme.

Ríša si vyrába problém za problémom. Dovoz cudzincov je jej vlastná iniciatíva. Obsadia a podrobia nás tak, že si ich sem navozíme. Aké jednoduché. Mňa prostoduchého by to nikdy nenapadlo. Dnes politici opäť oživujú túto tému. Prečo chcú tak vážne ublížiť občanom svojich štátov? Nerozumiem. Multikulturalizmus by mohol byť v poriadku, pokiaľ sa cudzinec začlení do materskej spoločnosti a stotožní sa s jej hodnotami. Cielené navážanie migrantov je samovražda, segregácia katastrofa. Ak spoločnosť dokázala vybudovať istú úroveň sociálneho systému, nemôže sociálne benefity rozdávať komukoľvek. Najmä nie tomu, kto sa na ich tvorbe nepodieľal a ani sa nemieni podieľať. Nehádžte perly sviniam. Spoločnosť treba chrániť pred parazitovaním, inak to povedie k rozbitiu sociálneho systému. Nastupuje rozklad spoločnosti. A netýka sa to len migrantov. Ďalší problém, ktorý si Ríša v tejto súvislosti spôsobila je problém bezpečnostný, ktorý sa ale ešte neprejavil v plnej miere. Tento bude gradovať postupne s nárastom nenávisti medzi rôznymi kultúrami. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. My sme ich chceli len všetkých spasiť. Takto to nefunguje. Domácu spoločnosť je potreba chrániť. Ale tento problém sa Slovenska nedotkne, má korene v dávnej minulosti, je karmického pôvodu. Ríšu však postaví pred výzvu občianskej vojny.

Uviedol som niekoľko príkladov. Kde začína ideológia, končí zdravý rozum. Odtiaľto je už len krok k neodvratnému koncu. Zaujímavým javom sprevádzajúcim zaniknuté civilizácie je prekrúcanie dejín. Premenovávanie, vymazávanie mien zvrhnutých a zavrhnutých predchodcov, ktorí boli vyznavačmi odlišnej ideológie. Dnes sa deje úplne to isté. Chce mi niekto tvrdiť, že projekt európskej ríše prežije? Nebuďte naivní, postavte sa realite zoči voči. Tento systém je nereformovateľný. Vznikol účelovo na ovládanie krajín postsovietskeho bloku, vyžadovanie poslušnosti. Vznikol ako predĺžená ruka cudzích záujmov. Od svojho vzniku má symptómy ako historické ríše po stáročiach svojej existencie. Nasledujúcich 10 rokov neprežije. Stále čakám na politika, ktorý predloží novú víziu perspektívnej spoločnosti. Budeme musieť takého najskôr asi vychovať. Divím sa tým súčasným, ktorí spájajú našu budúcnosť s európskym projektom, pretože žiadna budúcnosť tam nie je. Je to moloch určený k záhube. Uvidíme, či zánik Európskej ríše spôsobí aj zánik európskej civilizácie.