Dňa 13.7.2019 došlo v obci Brzotín (okres Rožňava) k udalosti, s ktorou sa v mnohých obciach a mestách Slovenska stretávame čoraz častejšie. Mám na mysli kriminálne správanie sa veľkej časti cigánskych asociálov, vrátane páchania tých najvážnejších trestných činov (vraždy, ťažké ublíženie na zdraví, lúpežné prepadnutia a pod), dôsledky ktorého pociťujú slušní občania žijúci v lokalitách s vysokou koncentráciou cigánskeho obyvateľstva. Jednou z ostatných, a určite nie posledných takýchto udalostí bol incident v obci Brzotín, kde tlupa 15 cigánskych násilníkov neoprávnene vnikla na súkromný pozemok poslanca obecného zastupiteľstva Sz. Szabóa, fyzicky ho napadla a spôsobila mu ťažké ublíženie na zdraví, v dôsledku čoho sa musel podrobiť dvojnásobnej operácii hlavy. Nech by už motívy násilného konania cigánskych asociálov boli hocijaké, určite ich správanie nepatrí do prostredia civilizovanej spoločnosti a nepredstavuje spôsob inteligentného a zákonného riešenia konfliktov. Ale žiadať od nesocializovaných jedincov, v tomto prípade cigánskych kriminálnikov a agresorov civilizované správanie a rešpektovanie všeobecne uznávaných pravidiel občianskeho spolunažívania je naivná predstava.
Podľa názoru starostu Brzotína T. Garaya, medzi obyvateľmi obce zavládol strach a neistota. Z tohto dôvodu uvedený predstaviteľ obecnej samosprávy požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Rožňave o zvýšenie intenzity hliadkovej služby, pričom, ako spôsob predchádzania takýmto útokom si obec, vychádzajúc z vyjadrenia jej starostu plánuje najať profesionálnu strážnu službu, ktorá svojou hliadkovou činnosťou bude zabezpečovať poriadok v obci a garantovať, že k podobným útokom zo strany cigánskych asociálov už nedôjde.
Túto smutnú udalosť v obci Brzotín nenechal bez povšimnutia ani náš ochranca práv cigánskeho obyvateľstva, oficiálne zastávajúci funkciu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Á. Ravasz, ktorý namiesto toho, aby verejne a nekompromisne skritizoval správanie cigánskych násilníkov a jednoznačne odsúdil kriminálny čin, ktorého sa dopustili jeho „chránenci“, zaujal odmietavé stanovisko k rozhodnutiu obce najať si profesionálnu strážnu službu, čo podľa jeho názoru predstavuje kontraproduktívne a nesprávne rozhodnutie. Z pohľadu nášho „cigánskeho ombudsmana“ tým najsprávnejším riešením a zároveň aj najoptimálnejším spôsobom ako predchádzať podobným konfliktným situáciám, je zriaďovanie tzv. Rómskych poriadkových hliadok zabezpečujúcich poriadok v obci a zaručujúcich bezpečnosť jej obyvateľov.
Aj napriek pozitívnemu hodnoteniu činnosti tzv. Rómskych poriadkových hliadok zo strany mnohopočetných idealistov, rojkov a sociálnych romantikov typu Á. Ravasza a jemu podobných, realita potvrdzuje tú skutočnosť, že tieto hliadky (až na nepodstatné výnimky) nezabránili konfliktom, asociálnemu a kriminálnemu správaniu veľkej časti cigánskej populácie v lokalitách s vysokou koncentráciou tohto obyvateľstva. Nízka, v podstate nulová efektivita tzv. Rómskych poriadkových hliadok je daná nasledujúcimi príčinám, z ktorých spomeniem len tie najdôležitejšie:
Po prvé: Členmi týchto hliadok sú príslušníci tých istých komunít, v prostredí ktorých majú vykonávať hliadkovú činnosť. Až na malé výnimky sú rovnakého mentálneho, intelektuálneho, hodnotového a kultúrneho vybavenia ako ich cigánski spoluobčania, takže nemajú záujem vystupovať a konať nestranne, objektívne a nekompromisne voči príslušníkom svojich komunít. V opačnom prípade by sa vylúčili z im vlastného prostredia a spoločenstva.
Po druhé: Ďalšia príčina spočíva v motivácii členov týchto hliadok. Ako pravidlo, svoju účasť v nich chápu v prvom rade ako možnosť zlepšiť svoju finančnú situáciu, ako spôsob ľahkého získania ďalšieho príjmu a prilepšenia si k sociálnym dávkam.
Po tretie: O kvalite členov tzv. Rómskych poriadkových hliadok a následne aj o kvalite ich činnosti svedčí aj ich vzdelanostná úroveň, ktorá u väčšiny z nich dosahuje len základné vzdelanie. Ich odborné znalosti a dosiahnutý stupeň vzdelania a z toho vyplývajúca ich intelektuálne výbava nemôžu byť zárukou kompetentného výkonu poriadkovej služby, v dôsledku čoho takýto jedinci nedisponujú potrebnými osobnostnými kvalitami, nehovoriac o ich kvalitách morálnych.
Po štvrté: Je ťažké očakávať kvalitný výkon od členov tzv. Rómskych poriadkových hliadok, z ktorých veľká časť z nich už má za sebou kriminálnu minulosť, v dôsledku čoho by sme u členov týchto hliadok márne hľadali čistý register trestov. Mohli by sme menovať množstvo prípadov, keď sa príslušníci takýchto hliadok dopúšťali trestnej činnosti (prepadnutia, úžera, krádeže, vyhrážanie a pod.), čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že príslušníkmi takýchto hliadok sa stávajú aj cigánski asociáli s násilnou a agresívnou povahou a s bohatou kriminálnou minulosťou. Čakať od takýchto ľudí, že budú zárukou dodržiavania zákonnosti, poriadku a bezpečnosti obyvateľov obcí a miest je naivná predstava.
Čo je na celej veci najviac zarážajúce je fakt, že na činnosť tzv. Rómskych poriadkových hliadok sa ročne vynakladajú desiatky miliónov eur. Veď len v roku 2017 Ministerstvo vnútra SR vyčlenilo na zriaďovanie a činnosť takýchto hliadok sumu 10 miliónov eur. Ďalším príkladom neefektívneho investovania pridelených finančných prostriedkov (a je nepodstatné, že väčšia časť z nich sú dotácie z EÚ) je mesto Kežmarok, ktoré na činnosť tzv. Miestnych občianskych poriadkových služieb (MOPS), čo je len nový názov pre bývalé pomenovanie Rómskych poriadkových hliadok, vyčlenilo na roky 2018 a 2019 sumu 294 000 eur. A výsledok? Drvivá väčšina príslušníkov cigánskych komunít sa aj naďalej správa v rozpore s právnymi predpismi a pravidlami občianskeho spolunažívania, aj naďalej patrí k najväčším znečisťovateľom prostredia svojich obydlí a aj naďalej predstavuje bezpečnostné riziko pre svoje okolie a svojich necigánskych spoluobčanov.
Skutočným a efektívnym riešením problému zvyšujúcej sa miery agresívneho a kriminálneho správania cigánskych asociálov nie je zriaďovanie a financovanie tzv. Rómskych poriadkových hliadok a ich zapájanie do hliadkovej činnosti, ale to, čo už dlhšiu dobu navrhuje ĽS Naše Slovensko a čo už dlhé roky požadujú občania obcí s vysokou koncentráciou cigánskeho obyvateľstva. Tým riešením je zriaďovanie siete policajných staníc, príslušníci ktorých by zabezpečovali nepretržitú hliadkovú činnosť v samotných cigánskych osadách a v ich okolí. Aj preto vedenie ĽS Naše Slovensko, konkrétne jej predseda M. Kotleba už viackrát inicioval stretnutie s najvyššími predstaviteľmi Ministerstva vnútra SR s cieľom upozorniť ich na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v mnohých obciach s vysokou koncentráciou cigánskeho obyvateľstva a požadoval zriadenie stálych policajných staníc priamo v takýchto obciach. Žiaľ, tak ako mnohé ďalšie oprávnené a potrebné návrhy a opatrenia z dielne ĽS Naše Slovensko, ani táto iniciatíva nenašla pozitívnu odozvu zo strany kompetentných štátnych orgánov.
Ukazuje sa, že doterajšia prax, kedy policajné jednotky zasahovali len sporadicky, teda keď len „hasili“ vzniknuté problémy a konflikty sa ukazuje ako nedostatočná a málo účinná. Práve z dôvodu prevencie, t. j. z dôvodu predchádzania možným konfliktom a potláčania agresívneho správania osadníkov je stála prítomnosť policajných síl v takýchto lokalitách nevyhnutná. Vynaložené prostriedky na zriaďovanie a činnosť takýchto policajných staníc je tým najlepším spôsobom investovania finančných zdrojov, ktorý ocenia všetci slušní obyvatelia Slovenska.
PhDr. Štefan Surmánek, CSc.
ĽS Naše Slovensko, Košice