Alternatívny pohľad na európsku armádu (bola by škoda ostať bokom)

Po obsadení nových vedúcich postov v Európskej únii je každému jasné, že bude vznikať tlak na hlbšiu integráciu smerujúcu k federalizácii európskeho politického projektu, ktorého sme súčasťou. Všetko nasvedčuje aj tomu, že sa otvorí diskusia o európskej armáde. Tu si dovolím apelovať na rozvahu! Bola by škoda zavrhnúť túto myšlienku bez zamyslenia sa nad tým, čo z toho môžme vyťažiť. V provom rade Európska armáda ešte nemá jasné a pevne dané kontúry, preto treba využiť túto situáciu a pokúsiť sa iniciovať jej budúci tvar, fungovanie a participovanie Slovenska ako krajiny so zbrojárenským potenciálom a tradíciou.

V dnešnom projekte PESCO (čo stále nie je európska armáda!) participuje Slovensko celkovo na ôsmich projektoch, pričom projekt nepriamej palebnej podpory – EuroArtillery – aj priamo koordinuje. Je veľkou škodou, že sa súčasná vládna garnitúra neobula do získavania nových zákazok pre slovenské zbrojárenské firmy s takým zápalom, akým sa obula do získavania napríklad nových automobiliek a ich subdodávateľov, ktorí si často zo Slovákov urobili lacnú pracovnú silu, odlievajú zisk do domovských krajín a navrch im za to dal štát daňové prázdniny, stimuly a infraštruktúru na želanie. Miesto zaplnenia a znovuoživenia prázdnych zbrojárenských hál na Považí sme zastavali úrodnú pôdu rôznymi „káblikarňami“. Myslím si, že Slovensko má veľký potenciál stále ponúknuť, ak nie svetu, tak minimálne Európe, kvalitný zbrojárenský priemysel. Naše vysoké školy a vedecké pracoviská majú na to, aby produkovali rôzne hodnotné technológie v tomto odvetví. Jediné, čo tomu chýba, je vôľa a preto som za to, aby sme hľadali spôsoby znovuoživenia výroby a výskumu zbrojárenského vybavenia a nie dôvody na to zavrhnúť túto príležitosť.

Ďalším dôvodom, prečo sa oplatí aktívne participovať na vzniku európskej armády,  môže byť jej potenciál vytlačiť tisíce vojakov USA (ktorí sú tu na to, aby nás kontrolovali, nie ochraňovali) zo starého kontinentu, respektíve využitie skepsy voči archaickému projektu Severoatlantickej aliancie a náslaedná snaha pretransformovať jej európskych členov a nové obranné spoločenstvo, ktoré by primárne zabezpečovalo obranu Európskej únie. Zásadný rozdiel oproti tomu, čo prezentujú dnešné „európske elity“, spočíva v tom, že zatiaľ čo oni chcú vznik paralelnej európskej armády popri NATO (čo bude iniciovať ďalšie tlaky na zbrojenie a nakupovanie zbraní z USA), moja myšlienka vidí vznik európskej armády ako transformáciu súčasných armád členských krajín EU. Takto vzniknutá armáda by sa mohla zaväzovať napríklad na ochranu vonkajších hraníc pred migrantmi, ktorí v dôsledku klimatických zmien budú obrovskú hrozbu pre životný štandard v Európe tak ako ho poznáme dnes, poprípade by sa zaväzovala neintervenovať mimo územia EU, čo by mohlo predchádzať do budúcna zbytočným konfliktom, alebo zlepšiť vzťahy s Ruskom. Jednoducho európska armáda by sledovala najdôležitejší záujem, na ktorom sa stále väčšina členských štátov ešte dokáže zhodnúť a tým je MIER ! Nevravím, že máme hneď iniciovať vznik európskej armády, no ak sa otvorí diskusia o nej (a tá sa čoskoro otvorí), bolo by premrhanou príležitosťou, keby sme ostali ako oduté dieťa v rohu, mimo diania, čo by mohlo mať za následok vznik projektu namiereného proti našim záujmom (stačí si spomenúť na pomätené reči J.C. Junckera o tom, ako potrebujeme európsku armádu na zvýšenú intervenciu v zahraničí).