MATRIX pravdy, alebo ako Barack Obama doviedol západnú civilizáciu na okraj útesu (1/4)

Ruský prezident Vladimír Putin na sumite G20 v Japonsku, prehlásil, že liberalizmus je zaostalá a reakčná ideológia, ktorá nezohľadňuje potreby väčšinového obyvateľstva, čím spôsobuje stratu konkurencieschopnosti a zaostávanie západnej civilizácie, a to jednak plytvaním verejných zdrojov na ideologické programy pozitívnej diskriminácie voči migrantom a LGBTI alebo negatívnej diskriminácie voči svojmu väčšinovému obyvateľstvu, čím zároveň spôsobuje stratu iniciatívy väčšinovej populácie, ktorá je perzekuovaná za svoj tradičný spôsob života. Chcel by som byť presvedčený, že tvrdenia ruského prezidenta sú aspoň trochu inšpirované aj mojou knihou „Teória pravdy“ (www.theorytruth.com), nakoľko som poslal otvorený list všetkým relevantným vládam, ktoré sú dotknuté úpadkom, kam doviedli našu civilizáciu prezidenti USA medzi Ronaldom Reaganom a Donaldom Trumpom. Dnešná ideológia, ktorá sa prezentuje ako liberalizmus nemá s klasickým ekonomickým liberalizmom nič spoločné, a táto ideológia musí zmysluplne odpovedať na nasledujúce tézy, ak nechce naozaj potvrdiť svoju reakčnosť, ktorá povedie k zániku našej civilizácie:

1. Na odpoveď spojenia dnešnej ideológie liberalizmu s globalizáciou je potrebné si oprášiť poznatky zo 4. ročníka gymnaziálnej matematiky ohľadne diferenciálneho počtu; celkový diferenciál sa rovná súčtu parciálnych diferenciálov. Potom, ak platí základný postulát a viera liberálnych ekonómov (mimochodom patrím medzi nich aj ja), v „neviditeľnú ruku trhu“ od Adama Smitha, cez neoliberálnu školu až po liberálov viedenskej školy, že tovarovo-peňažná ekonomika za podmienky eliminácie monopolných praktík a štátnych „netrhových“ zásahov do ekonomiky, dokáže nastaviť fundamentálny cenový mechanizmus tak, aby dochádzalo k efektívnemu, teda optimálnemu využitiu vnútorných zdrojov ekonomiky v rámci jednotného menového okruhu. Následne použijúc teóriu zahraničného obchodu, ktorá hovorí o oceňovaní domácich vstupov na základe pridanej hodnoty, ktorú vie vytvoriť z týchto vstupov najvyspelejšia ekonomika a táto dodatočná pridaná hodnota sa rozdeľuje medzi exportujúcu a importujúcu ekonomiku, potom dokáže bežať neglobalizovaná svetová ekonomika v efektívnom režime, teda dosahuje matematicky celkový diferenciál. Naopak, ak zrušíme optimalizáciu na úrovni menových okruhov respektíve národných ekonomík a začneme optimalizovať  „globálnu ekonomiku“, čo je nezmysel, ale z teoretického hľadiska ako myšlienkový experiment to môžeme urobiť, teda môže prebiehať len korporátna optimalizácia, ktorá odčerpá všetky výhody zahraničného obchodu len pre seba napriek tomu, že dodatočná pridaná hodnota zo zahraničného obchodu vzniká z arbitráže, ktorú umožňuje národný trh vyspelých krajín, následkom čoho budú národné ekonomiky v režime neefektívneho využitia zdrojov a konkurecieschopné respektíve najvyspelejšie ekonomiky sa stanú virtuálnymi účtovnými centrami, čo z dlhodobého hľadiska povedie k strate ich konkurencieschopnosti a zrúteniu sa civilizačnej nadstavby podobne ako v antickom Ríme. Samozrejme všetky finančno-menové parametre v „globalizačne optimalizovanej“ ekonomike na úrovni korporácií sú virtuálne, pretože ich výsledok nevychádza z fundamentálneho cenového mechanizmu, čiže takého, ktorý zodpovedá maximálnemu využitiu domácich zdrojov jednotného menového okruhu, a teda portom akékoľvek fundamentálne ukotvenie finančno-menových parametrov, napríklad na zlato respektíve virtuálnu menu s predvídateľným kvantitatívnym rastom, čiže nie elastickým ako sú koncipované dnešné meny, bude znamenať zrútenie sa celosvetového finančného systému a sublimáciu veľkej časti svetového bohatstva respektíve kapitálu, ktorý vlastní práve západná civilizácia. Pôvod dnešných problémov kumulovaných rizík finančných trhov, ktoré hrozia zrútením celosvetovej ekonomiky je spojený s americkým prezidentom Richardom Nixonom, ktorý v roku 1971 zrušil väzbu US dolára na zlato a virtualizoval dolár, čím umožnil inflačné financovanie verejného dlhu USA v spojení s vojenskými výdavkami vo Vietnamskej vojne. Richard Nixon navštívil v roku 1972 Čínu, aby vyliečil cez mimoriadnu pridanú hodnotu plynúcu zo zahraničného obchodu krízu súkromného sektora v USA, ale toto spustilo len proces stagflácie. Až politika Ronalda Reagana podpory strany ponuky, ktorej podstata spočíva v ovplyvnení sektora ponúkajúceho statky na trhu, aby pracoval efektívne, čiže sa aktívne zúčastnil na vytvorení nákladovo-efektívneho (nie fundamentálneho) cenového mechanizmu v ekonomike západných krajín. Bohatstvo západnej civilizácie, ktoré sa objavilo v 80-tych rokoch minulého storočia a trvá dodnes je založené na schodkovom financovaní, pretože je beztrestné z pohľadu inflácie, nakoľko zahraničný obchod zabezpečoval dlhodobo cez presun výroby do Číny udržanie ceny nákladových vstupov v relatívne stabilnej výške a korporátna efektívnosť znemožnila plytvanie na strane vstupov, rozhodujúcim sa stala hodnota pre akcionárov spojená so zoštíhľovaním firiem a ich fokusu na rozhodujúce kompetencie, kde potom korporácie dokážu udržať dlhodobo nákladovú hladinu. Problém takto zrodeného globalizmu je v tom, že permanentne núti presúvať vertikálne stále vyššie hodnototvorné produkčné celky do tretích krajín, čím najvyspelejšie ekonomiky strácajú na svojej kompetencii, až v súčasnosti sa Čína stala technologickým lídrom a nie je už priestor pre udržanie beztrestnosti „života na dlh“. Čína je dobrý žiak a plne využíva všetky mechanizmy virtuálnej a elastickej menovej politiky, vďaka komunistickej diktatúre vie udržať spotrebu obyvateľstva v „nevoľníckom formáte“, čím však zároveň likviduje súkromnú iniciatívu, takže jej podnikový sektor pracuje vo virtuálnom cenovom systéme v podobnom ako fungoval v bývalom Sovietskom bloku, čiže neefektívne. Ekonomická základňa ideológie liberalizmu/globalizmu dospela do štádia neexistencie ďalšieho rozvoja, mohla síce ešte relatívne dlho stagnovať, ale Barrak Obama s vedomím Angely Merkelovej zorganizoval Ukrajinský Majdan a prinútil Rusko k reakcii, ktorá bola zámienkou na prijatie protiruských sankcií. Následkom toho Rusko pristúpilo k dedolarizácii svojej ekonomiky, fixovaniu rubľa na zlatý štandard a pod tlakom sankcií budovať priemyselnú základňu na báze generickej stratégie najnižších nákladov, výsledkom čoho bude fundamentálny cenový mechanizmus v zmysle klasickej liberálno-ekonomickej školy. Z celosvetového hľadiska „vyhnanie“ Ruska z virtuálnej ekonomiky do reálnej znamená, že už sa nehrá o predĺženie stagnácie/agónie ekonomickej základne našej civilizácie, ale o to komu zostane najväčšia strata, preto jedinou obranou je útek od dolárových aktív k reálnym, ako je zlato a suroviny. Za danej situácie hospodárska politika Donalda Trumpa je posledným pokusom o záchranu západnej civilizácie, kde zadržiavanie Ruska musí byť realizované, pretože už v dnešnej kondícii by Rusko ovládlo Európu ako „medveď by zjedol malinu“, respektíve už nie je čo vyviesť do Číny, aby sa v USA udržal „život na dlh“ a skôr či neskôr by Čína utiekla od dolára a skúpila by všetky infraštruktúrne uzly a suroviny na svete, čím by rozobrala USA ako keď „panda jedným ťahom ošúpe listy na halúzke“. Cieľom politiky USA voči Číne je, aby svoje dolárové prebytky nemohla minúť na ovládnutie bázických ekonomických vstupov v celosvetovom rozsahu, ale aby ich minula na udržanie existencie svojej diktatúry, čiže ich prejedla, pretože bude musieť paralelne financovať sociálny zmier, sanovať podnikovú sféru, financovať vojenský sektor a vzhľadom na krízu bude musieť čeliť strate morálky štátneho a straníckeho aparátu, čo je vždy spojené s korupciou, rozkrádaním a podvodmi a pre uvedené skutočnosti je ideológia liberalizmu absolútne nešťastnou a slepou vetvou ľudskej civilizácie.
2. Ak sa vrátime k základom klasického ekonomického liberalizmu, jeho zmyslom je ochrana a podporovanie súkromnej iniciatívy, inak pomenovanej ako slobody podnikania, avšak už ďalej sa nezdôrazňuje, že podmienkou odmeny trhu za súkromnú iniciatívu/obetu podnikateľa je skutočnosť, že táto iniciatíva si musí vážiť zákazníka, uspokojovať jeho potreby, robiť svet bezpečnejší, príjemnejší, krajší a zábavnejší, čiže ide o asymetrický vzťah, kde podnikateľ obetuje svoj čas, prácu, súkromie, aby dostal „dobré body priazne“ od kupujúcich, inak povedané peniaze ako úhradu ceny/hodnoty, ktorú dáva spotrebiteľom. Súkromná iniciatíva je aj základnou podmienkou efektívnych trhov podľa klasickej ekonómie, pretože len slobodný podnikateľ dokáže identifikovať medzeru na trhu, a tým vytvárať podmienky na platnosť ekonomickej paradigmy o fungovaní trhovej ekonomiky. Naopak ideológia liberalizmu propaguje len nástroje eliminácie súkromnej iniciatívy, ktoré dostávajú jedinca do bludného kruhu závislosti a relativizmu, ako voľné drogy, voľná láska, bezbrehý egoizmus, násilie a hlása ateizmus, likvidáciu rodiny, náboženstva a národa, ako cestu ku slobode. Ak človek blúdi, lebo stále hľadá zmysel niečoho respektíve je plne závislý od chvíľkových zážitkov, nemá čas na iniciatívu ako niečo zlepšiť, ako byť prospešný ostatným, takže mu zostáva byť len parazitom a ten potrebuje vysávať zdroje z väčšinovej spoločnosti, ktorú však môže ovládnuť len násilím. Moja kniha umožňuje postulovať hypotézu o duálnej podstate informácie, ktorá má vždy svoju vlastnú energiu, inak povedané informácia je obrazom energie javu, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, ale zároveň vytvára obraz u prijímateľa, a táto informácia musí u príjemcu získať/odčerpať jeho energiu, z dôvodu hypotézy duality informácie. Pre lepšie pochopenie človek/iniciátor vstupom do vzťahov s inými ľuďmi/akceptátormi odovzdáva informáciu, ktorou je jeho správanie ako komplexný obraz verbálnej a neverbálnej komunikácie, pričom tento obraz/informácia je spojený s jeho motiváciou ako vnútornou energiou. Naopak u ostatných ľudí/akceptátorov obraz iniciátora vytvorí v ich zmysloch negatív obrazu jedinca/iniciátora vstupujúceho do sociálnych vzťahov a tento negatív prechádza verifikáciou „vzoru/abstraktu obrazu“ vo vedomí akceptátorov. Teda ak si negatív obrazu iniciátora predstavíme ako vykrojovaciu formičku na vianočné pečivo, tak pri prvom kontakte s určitým javom „otlačí/vykrojí“ vo vedomí vzor javu, ktorý sa uloží do pamäte. Skúsenosť je potom opakované „prechádzanie“ informácie/formičky/kopyta vo forme negatívu obrazu javu cez vedomie, až sa štatisticky stabilizuje abstraktný vzor javu v pamäti človeka. Takto vytvorená štruktúra pamäte vzorov v skutočnosti musí vytvárať disjunktné množiny, aby mohli všetky informácie plynúce z okolia prechádzať vedomím a zároveň vedomie mohlo na základe svojho poznania vzorov javov robiť správne rozhodnutia respektíve, aby človek dokázal plnohodnotne žiť reálny život. Samozrejme, že jednotlivé negatívy obrazov skutočnosti sa môžu dostať do konfliktu s uloženými vzormi v pamäti človeka a vtedy zostane informácia vo vedomí nezaradená. Informácia u akceptanta vyvolá reakciu pridelenia patričného kontingentu energie, a tá ak narazí na už existujúcu mriežku vzorov, s ktorou je v konflikte, cez ktorú nemôže prejsť a zaradiť sa, tak dôjde ku kumulácii energie z nezaradenej/ nespracovanej informácie, čo zodpovedá pocitu vnútorného nepokoja z nutkavej potreby/obsesie, ktorá sa musí uvoľniť sexom alebo násilím alebo chemickou/ drogovou závislosťou. Ak informácia je z oblasti tabu, tzn. človek ju nechce spracovať z dôvodu nedostupnosti vhodného riešenia mimo oblasti „posvätného zákazu“, napríklad vražda alebo nebezpečenstvo alebo ťaživej životnej situácie, to spôsobí, že energia pridelená takejto informácii unikne von, čo sa deje permanentne počas pôsobenia takejto informácie, až pokým nezmizne, preto sa človek cíti unavený, pričom tento pocit zo straty „životnej energie“ je chápaný ako depresia. Ešte môže nastať stav vedomia, že nevie spracovať  informáciu z dôvodu neexistencie vzoru v pamäti, takže vedomie nevie následne prijať adekvátne rozhodnutie, čo vytvára pocit nenaplnenosti a trvalej frustrácie, vtedy si vedomie začne vytvárať vlastný systém bludov, aby mohlo spriechodniť pocit nenaplnenosti, avšak rozhodovanie sa na základe bludov je spojené s tým, že takéhoto jedinca začnú ostatní ľudia chápať ako duševne chorého. Systém vzorov v pamäti človeka predstavuje štruktúru poznania, ale úplne najdôležitejšou časťou pamäte je matica verifikácie pravdy/MATRIX pravdy, ktorá pomáha riešiť stavy kolízie, a ktorú získava každý človek od svojej matky do dovŕšenia siedmeho roku života, pričom pamäť vzorov s hodnotovo relačnou/verifikačnou mriežkou sa vo filozofii nazýva svetonázor. Pre pochopenie, ako je možné, že sa v liberálnej ideológii spojili relatívne nespojiteľné koncepty intelektuálneho odpadu je nutné pochopiť, z čoho vychádzajú. V centre konceptu závislosti (neomarxizmu), ktorý hlása liberalizáciu drog, LGBTI, systém elektronického špicľovania a manipulácie je zameraný obsesiu ako pracovnú metódu vydávanú za vrchol slobody, naopak v centre preferencie slobody násilia (neonacizmu) je pracovanie so strachom vytváraním existenčnej hrozby a zastrašovanie s ňou, napríklad terorizmom, importom etnika, ktoré vidí svet rozdelený na svet islamu a svet vojny, čiže väčšinové obyvateľstvo patrí do sveta násilia/vojny, mediálna manipulácia pravdy, mediálne lynčovanie ľudí iného názoru, a nakoniec relativizmus (ateizmus) tradičných sociálnych štruktúr rodiny, náboženstva a národa vedie k permanentnej frustrácii zo života, nabáda ľudí k strate nádeje a prepadnutiu kultu smrti, pretože človek ničomu neverí, nevie vytvoriť plnohodnotné sociálne vzťahy a nevie ani správne sa rozhodnúť, čo ho trvalo napĺňa snahou nájsť „rovnováhu/reciprocitu“, ale v skutočnosti nastupuje dezilúzia z pocitu nespravodlivosti, na rozdiel od kresťanstva, ktoré je založené na asymetrickom vzťahu služby blížnemu. V nadväznosti na uvedenú hypotézu duality informácie ideológia liberalizmu respektíve ultraliberalizmus predstavuje útok na slobodnú súkromnú iniciatívu, v prvom rade politickú, ale zároveň ide aj o snahu o vytvorenie „biologických strojov spotreby“ z neprivilegovaných ľudí.
3. Boris Johnson, kandidát na predsedu britskej Konzervatívnej strany zdvihol hodenú rukavicu od Vladimíra Putina a prehlásil, že dokáže „svetlé perspektívy“ liberálnej ideológie, ale treba povedať, že Brexit bol postavený na lži, čo konštatoval aj britský súd a lož je ako rakovina, na konci nej nebýva svetlo ale tma, čiže smrť. Problém virtuálnej reality európskych lídrov je najvypuklejší medzi švédskou elitou, ktorá dostala švédsku spoločnosť na pokraj hodnotového a kultúrneho kolapsu. Uznávaný nemecký psychiater Hans Joachim Maaz napísal, že Angela Merkelová stratila kontakt s realitou, zachádza do krajností, aby si potvrdila uznanie od ostatných kvôli svojmu nízkemu sebavedomiu a nelichotivé hodnotenie dostal aj Emanuel Macron od renomovaného talianskeho psychiatra Adriano Segatori, ktorý vykreslil jeho psychologický profil ako psychopata s mániou všemohúcnosti. Jednoducho ikony a politický protagonisti liberálnej ideológie nevedia prísť s ničím, čo by riešilo dnešné problémy, ktoré vlastne oni sami spôsobili, jediné čo vedia spustiť represiu ako voči žltým vestám vo Francúzsku, alebo prepúšťanie štátnych zamestnancov a tutlanie policajných štatistík v Nemecku a Švédsku, respektíve špicľovať a cenzúrovať internet alebo si kupovať lojalitu cez rôzne virtuálne programy čerpania verejných zdrojov na dlh.