Ako sledovať Slovensko (a nezblázniť sa)

Už som dávnejšie napísal text s podobným nadpisom na blog iDNES.cz. Vysvetľoval som v ňom českým čitateľom, čo všetko majú sledovať, aké médiá a informačné kanály, aby boli v obraze, pokiaľ ide o dianie na Slovensku.

Tento článok bude určený už primárne pre Slovákov, takže nejaké úplne základné veci vynechám.

Žijeme v informačnej dobe, kedy nie je na informácie núdza. A ani na tie hodnotné. Treba ich však vedieť odfiltrovať z toho informačného “bahna”, ktoré na Slovensku máme a ktoré je, žiaľ, pre mnohých hlavným zdrojom.

Takže, niekoľko užitočných rád:

1. Vnímajte dianie okolo seba. Dôležité informácie nie sú len v novinách, či v parlamentnom bufete, ale aj v bezprostrednom okolí, v ktorom sa pohybujete. Všímajte si, čo hovoria vaši známi, jednak o svojom živote a jeho tempe a podstate, ale aj o tom, ku komu sa politicky prikláňajú. Nedôverujte bezmedzne prieskumným agentúram, keď vám hovoria, že ľudia preferujú toho a toho. Číselká môžu byť zmanipulované, ale ako zmýšľajú vaši blízki, to vy dobre viete a zoberiete si z toho to podstatné, týkajúce sa aj diania na Slovensku ako celku.

2. Nielen “konšpirátori” majú pravdu. Mainstreamové médiá nás svojím spôsobom informovania, selekciou a nálepkovaním poriadne štvú. No to ešte neznamená, že nemajú nikdy pravdu. Predovšetkým, tieto médiá majú veľký náskok oproti alternatívnym, pokiaľ ide o profesionalitu. Takže nevyhľadávajte len zdroje, ktoré vás utvrdzujú vo vašej pravde. Pokiaľ vám vadia ideologické formulácie (napríklad “extrémizmus”, “populizmus” apod.) – no, mne vadia tiež, ale skúste si to z tých správ odmyslieť, odfiltrovať tú emóciu, ktorú vám oligarchické noviny chceli sofistikovane vyslať, a prijať podstatný obsah tej informácie.

Ďalšia vec – aj keď naši ideologickí súperi sú, akí sú, neznamená to, že nemôžu mať podnetné myšlienky. Tí inteligentnejší, rozhľadenejší z nich ich majú. A môžu mať kľudne aj stĺpček v mainstreamovom periodiku, to ich ešte nediskredituje samo o sebe.

A tu by som sa chvíľku vyjadril aj osobnejšie, pretože mi začína trochu vadiť extrémne výsmešný tón statusov Ľuboša Blahu. I keď Blaha má pravdu v tom, že mnohí naši oponenti z radov liberálov sú v zásade dosť primitívne uvažujúci, nemôže len tak bezhlavo nálepkovať trebárs termínmi ako “deti hamburgerov”. Čo ak takto nálepkuje nevedomky svojich budúcich voličov, ktorí však zatiaľ nemajú dostatočnú imunitu voči zavádzaniu a manipulácii liberálnych médií? A zároveň sám seba vedie k tomu, aby si nevšímal tie triezvejšie hlasy z liberálnej pravice, resp. štandardných médií.

3. Nesnažte sa sledovať všetko. Dôležitá rada. Ak vám ujde niektorý článoček Hríba, či vydanie Na telo s Kovačičom,  povedzme si pravdu, v zásade o nič ste neprišli a ešte ste si ušetrili nervy. Pokiaľ sa napríklad v SME vyskytla nejaká zásadná informácia, či ak bol odvysielaný extrémne dôležitý politický duel, beztak sa o ňom dozviete od známych, najmä zo sociálnych sieti.

4. Áno, sociálne siete sú pre sledovanie diania na Slovensku zásadné. Ale zase netreba zabúdať, že obsahujú svoj, povedzme, subjektívny moment, takže ich berme s rezervou. Na druhú stranu, na hodnotenie nálad ľudí môžu byť ideálne – ale tam zase treba zohľadniť, akú sociálnu bublinu presne sledujeme. Ak napríklad na našom facebooku “všetci nadávajú na Kisku”, neznamená to, že na neho nadávajú úplne všade. A že ho niekde aj nevolia.

5. A ešte odporúčam sledovať agentúrne správy. Na Slovensku sú to správy TASR a SITA. Tie majú aj svoje webstránky, ktoré si ľahko nájdete. A tieto správy sú v zásade formulované neutrálne, takže nie sú zase také “toxické”. Nejaký denník si z toho spravodajstva odfiltruje len, čo sa mu hodí – tak vy si tiež vyfiltrujte, ale podľa svojich vlastných kritérií, priamo na stránkach agentúr.

Toľko teda moje rady k sledovaniu Slovenska. A ešte jednu špeciálnu radu by som si nechal úplne na záver. Hľadajte na webe, v periodikách a médiách to pozitívne. I keď tomu negatívnemu sa nikdy nevyhneme. Ale na Slovensku je vskutku veľa krás aj dobrých, šľachetných ľudí, a aj to nám predsa sprostredkujú médiá a časopisy. Len si zase treba vybrať spomedzi nich tie správne a hodnotné.