K ústavnosti ústavných zákonov, ústavný súd a ústava

V reakcii na diskusný príspevok k predošlému článku (vložený dole) uvádzam, že otvorenie možnosti všeobecnej retroaktivity v danom prípade vôbec nehrozí. Vláda a parlament (koalícia verzus opozícia plus tisíc právnikov) koná vo veci Mečiar a Kováč st. nie všeobecne. Ide o výrez slovenskej politickej a ústavnej histórie, epizóda, ktorá bola začiatkom rozvratu právneho štátu, práva a spravodlivosti na Slovensku, v časoch mečiarizmu (erdoganizmus je retroaktívny mečiarizmus – tie dva pojmy jedno sú).
Ide o nádor, ktorý treba vyrezať, a tak očistiť Slovensko vo vzťahu k samému sebe a svetu. Ak chce Slovensko nastúpiť cestu právneho štátu, ktorým dnes už ale nie je, aj zásluhou Kováčových milostí a Mečiarových amnestií, ktoré v rámci slovenského ústavného a právneho systému Mečiarovci porušili, čo sa porušiť dalo, aj so súhlasom ústavného súdu, lebo v tom čase Slovensko tiež malo ústavný súd (!), malo by začať Kováčovými milosťami a Mečiarovými amnestiami, a zrušiť ich, so všetkými ústavnými a právnymi dôsledkami ich zrušenia. Ktosi sa tu (vláda SR) na niečo a na niekoho len hrá… (farizeji chcú byť pápežskejší, než pápež)! Manipulujú manipulovateľných, iba zabúdajú, že nie všetci sme negramotní hlupáci a idioti. A to sa im vypomstí. Aktívne na tom pracujú. A domnievam sa, že aktívne pracujú aj na tom, aby sa zdržiavalo a do stratena “uhralo” aj vyšetrovanie smrti Gauliedera práve v tomto čase (súhra “náhod”).
Sila ústavných zákonov Ústavným zákonom môže parlament všetko, čo som uviedol v predošlom článku (archív a link naň dole). Teoreticky aj na čas potrebný (do vyriešenia amnestií ich zrušením) zrušiť ústavný súd.
Prvý koaličný návrh, ako ústavný zákon, ale dáva ústavnému súdu právomoc odmietnuť druhý koaličný návrh ústavného zákona, ktorým majú byť zrušené amnestie, ako ústavný zákon (!), ktorý nie je v súlade s ústavou. Parlament sa ale k vlastnému “rušeniu” milostí a amnestií ani nemusí dostať. Lebo ústavný súd.
Konanie a fiškálske návrhy koalície sú porovnateľné s tým, čo je dlhodobo a chronicky príznačné pre Slovensko, že aj sťažnosť proti orgánu štátnej moci preveruje orgán štátnej moci, voči ktorému sťažnosť smeruje. Podnety a sťažnosti, pre porušenie zákona policajtmi preverujú policajti (zjednodušenie). Podnety ombudsmanky vo veciach podozrení z neprimeraných policajných zásahov proti občanom po dobu zásahu, preverujú policajti. Preto je práve na Slovensku vo veci zákonnosti konania PZ jeho vždy v súlade so zákonom. Lebo sa tak policajti, a ich monitorovací, preverovací a kontrolný orgán, ktorým je inšpekcia ministerstva vnútra, riadená od jedného stola, rozhodli.
Ústavný zákon a zákon Treba rozlišovať ústavný zákon od obyčajného zákona. Ústavný zákon má silu ústavy, mení ústavu, a stáva sa jej platným a účinným dodatkom a súčasťou.
Pochybnosti Vzhľadom na závažnosť tejto veci, spoločenský aj trestnoprávny dosah a následky „rušenia“ Kováčových milostí a Mečiarových amnestií, by parlament mal byť usmernený výsledkom celoštátneho referenda, s otázkou, ktorá je natoľko závažná, že spĺňa kritériá celoštátneho referenda:
 „Ste za zrušenie Kováčových milostí a Mečiarových amnestií?“
Výsledky a súčty na rôznych petíciách a hlasovaniach nie sú relevantné a určujúce. Vytvárajú len zdanlivý obraz stavu individuálneho a spoločenského vedomia vo veci. Do procesu sa popritom zapojilo množstvo ľudí a persón aj s pochybných kruhov, ktoré sledujú svoje osobné a skupinové záujmy a ciele (aj majdan?).
Kompetencie ústavného súdu Posudzovať súlad ústavného zákona s ústavou nie je v právomoci ústavného súdu. Ústavný zákon má ústavný súd právo len prijať (vziať na vedomie). Súlad s ústavou môže ústavný súd posudzovať len v prípade bežných zákonov. Ale, nimi sa retroaktivita nenariaďuje, a v prípade, že áno, ústavný súd ju má právo, ak inštitút retroaktivity ústava nepozná, zamietnuť.
Vládna koalícia ide urobiť absurdný krok: Ústavnému súdu ide vopred posilniť kompetencie, a nariadiť mu mu, aby posúdil ústavný zákon. A ešte mu prikázať aj lehotu na vydanie nálezu (dva mesiace), pričom ústavný súd podľa platnej ústavy nie je viazaný žiadnymi lehotami. Lehoty ústavného súdu ústava nepozná.
Vládna koalícia sa teda rozhodla, že prvým ústavným zákonom ide vedome a účelovo porušiť ústavu.
Osobne sa domnievam, a len domnievam, lebo som nečítal znenie koaličného návrhu prvého ústavného zákona, podstata je zrejmá z médií, že ho, možno áno, možno nie, ústavný súd zmietne zo stola ako nevykonateľný.
Falošná hra Vládna koalícia hrá s občanmi a so Slovenskom, ktorému má slúžiť, falošnú hru. Ťažisko a zodpovednosť za zrušenie milostí a amnestií, chce preniesť na ústavný súd, a vládna koalícia si umyje ruky.
Dnes je utorok. Deň začatia rokovania parlamentu o „rušení“ amnestií (milostí).
K ústavno-právnym aspektom „rušenia“ Kováčových milostí a Mečiarových amnestií je potrebné vziať do úvahy aj tieto právnické pojmy:
Legalita milostí a amnestií: Zásada legality bola splnená tým, že oba inštitúty boli vykonané oprávnenými osobami (legálnymi ústavnými činiteľmi). Legalita „opravnej amnestie“ (Mečiar) je ale pochybná. Pripomína novelu platného a účinného zákona. Amnestia ale nie je zákon.
Legitimita milostí a amnestií: Zásada legitimity je pochybná, lebo dôvody boli postavené na
a/ politickom boji predsedu vlády a zastupujúceho prezidenta Mečiara verzus prezident Kováč,
b/ zastavení stíhania syna prezidenta Kováča a iných osôb vo veci Technopol,
c/ zastavenia stíhania skutkov obmedzovania osobnej slobody, únosu, zavlečenia a vraždy (Kováč ml. a Remiáš),
d/ krytí podozrení, že za skutkami, uvedenými v bode „c“ stála štátna moc.
Z uvedených dôvodov silnie legalita a legitimita zrušení milostí a amnestií, pretože priechod prirodzenému právu bol zabránený pozitívnym právom.
Retroaktivita dôsledkov aktu zrušenia Kováčových milostí a Mečiarových amnestií je vzhľadom na ich nemorálnosť a rozpor s etikou práva (nesúlad pozitívneho s prirodzeným právom) úplne legálna a legitímna, a môže byť aj prvým, dodnes neexistujúcim podobným, hoc aj európskym precedensom.
Zo sledovania (zrejme len záznam, poskytnutý „verejnoprávnou“ RTVS a to, v noci) sa dozvieme časti znenia koaličného návrhu…
P.S. Autor článku v tomto článku reagoval na diskusný príspevok pod predošlým článkom autora:
https://blog.hlavnespravy.sk/1193/k-cenzure-falosnemu-boju-proti-extremizmu-a-ruseniu-amnestii/
Text diskusného príspevku (bez úprav), skopírované a vložené, pričom z textu je ťažko zrozumiteľné, o čo diskutérovi ide. Reagoval som na tento text:
„Pán Režo. Presne pre tie dôvody,ktoré ste uviedol, ohľadom toho všetkého, čo môže vláda, by sa o rušení amnestií nemalo ani uvažovať a nie vymýšľať spôsoby ako ju rušiť. Okrem toho, tu nejde, samozrejme je to len môj názor, o amnestie ako také, ale presne o to, čo ste napísal. To jest, aby sa mohli v budúcnosti meniť všetky zákony, podľa potreby bez ohľadu na retroaktivitu. A ak by sme z procesu rušenia amnestii vynechali súd, tak by potom by už súd prakticky nikdy nemohol mať akúkoľvek pripomienku ku akémukoľvek zákonu. V preklade, nikde v ústave, pokiaľ viem, nie je nič o možnosti rušenia amnestií. Čiže ak by sme to tam dali, retroaktívne, tak by sme porušili iné zákony o retroaktivite. To znamená, že ak by sme chceli niekoho zrušiť a zistili by sme, že 12.12.2000 porušil rýchlosť jazdy, tak zmeníme zákon tak, že ten, kto porušil rýchlosť 12.12 spáchal nie priestupok ale trestný čin s trestom smrti a zbavíme sa kohokoľvek alebo čohokoľvek. Aj preto hovorím nie rušeniu amnestii.“
V oboch mojich článkoch, v časti Kováčove milosti a Mečiarove amnestie, som prezentoval najmä postavenie parlamentu v parlamentnej demokracii, a pozíciu ústavného súdu.
Vládna koalícia a Budaj s ich návrhmi sú oba v pozícii len navrhovateľov dvoch ciest, spôsobov, cesty k zrušeniu amnestií.
Budaj a vládna koalícia majú v parlamente (teoreticky!) rovnocenné postavenie.
O oboch návrhoch rozhodne parlament.
Výhodu má (prakticky) “vládny” návrh, počtom hlasov (víťazi parlamentných volieb). Ale i ten potrebuje 90 hlasov (trojpätinovú väčšinu). Bez opozície ju nedosiahne.
K retroaktivite: V budúcnosti nehrozí, lebo ide o konanie v jednej, spoločnej veci (Kováčove milosti a Mečiarove amnestie), ak sa parlament (koalícia a opozícia) rozhodne ich spojiť a hlasovať o nich en bloc.
Ak máme na mysli hrozbu retroaktivity vo veciach rušenia amnestií v budúcnosti, navrhujem riešenie (nie som sám):
Vypustiť z ústavy inštitút amnestií (ako možnosť a právo). To ale tiež nie je nutné, pretože amnestie môžu byť čas od času využité pre odľahčenie preplnenosti väzníc, alebo pri zvláštnych príležitostiach. Len nie často.
Individuálne milosti, odpustenie zvyšku trestu a upustenie od výkonu zvyšku trestu (podmienečné prepustenie) sú potrebné. Tiež len v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
Ale o tom som písal tiež.
Každá amnestia, prípadne individuálna milosť majú v sebe potencialitu kontroverznosti.
Písal som aj o tom, že Kováčove milosti a Mečiarove amnestie nemožno spájať do jednej veci, pretože ide o dve rozdielne právne entity, ktoré majú len spoločného politického menovateľa.
K veci sa vyjadruje množstvo právnikov aj “právnikov” rôznych kvalít.
Autor článku: Juraj Režo