40 rokov od vzostupu Thatcherovej (keď sa politické elity prestali zaujímať o nižšiu triedu)

Aj  keď trošku oneskorene, no predsa. 4.5. 2019 sme si pripomenuli štyridsať rokov od zasadnutia Margaret  Thatcherovej na post premiérky Spojeného kráľovstva. Mnohí ju oslavujú ako kľúčovú reformátorku, iní ju vnímajú ako užitočného idiota nadnárodného kapitálu. Takzvaná Iron lady sa preslávila mnohými, častokrát zbytočne tvrdými reformami, ktoré mali v konečnom dôsledku negatívny vplyv na životy bežných, pracujúcich Britov.

Nemožno jej uprieť boj proti hlbšej integrácii Európskej únie, v ktorom videla už od začiatku hrozbu spojenú so stratou suverenity a možnú redistribúciu problémov členských štátov na ostatné členské štáty, alebo zrušenie mlieka zadarmo pre deti do 11 rokov (paralela so sociálnymi balíčkami). Avšak na druhú stranu si dovoľujem tvrdiť, že ju možno pasovať ako za jeden z najväčších symbolov globalizácie 20. storočia, a aj ako za jeden zo spúšťačov akcií, ktorých výslednicou je dnešný odchod Británie z Európskej únie.Začal by som, teda in medias res, a to tvrdými reformami, ktoré Iron lady tak preslávili. V prvom rade sa jednalo o masívnu privatizáciu štátnych podnikov, ktoré dnes môžme s kľudom označiť ako strategické. Tento krok vyvolal vlnu nezamestnanosti (3 milióny ľudí), ktorá bola veľkým problémom pre Britániu až do začiatku nového tisícročia. Zamestnancom boli síce ponúknuté akcie podnikov, no tie okamžite, ako žraloci zhltli majetní finančníci a začali s nimi špekulovať. Od tohto momentu pozícia pracujúcich ľudí vo Veľkej Británii začala oslabovať,  práca sa začala prekarizovať na úkor akcionárov firiem a premiestnovať do krajín s lacnou pracovnou silou. Jej výrok „Neexisitujú verejné peniaze. Existujú len peniaze daňových poplatníkov.“ sa niesol tragikomicky spolu s jej rozhodnutím o zrušení výstavby nájomných bytov, na ktorých výstavbu  prirodzene mizli zdroje. Do veľkého prepadu sa dostala aj obchodná bilancia Veľkej Británie, ktorá počas vládnutia Thatcherovej dosiahla svoje historické maximum. Pomyselný väz jej zlomilo až uvedenie rovnej dane, ktoré znamenalo, že každý Brit musel zaplatiť rovnako veľké dane, nehľadiac na príjmy a majetok ktorý vlastní, čo v konečnom dôsledku viedlo k ešte enormnejšiemu obohacovaniu už tak bohatých Britov na úkor nižších vrstiev a stredných, ktoré začali oslabovať a postupne miznúť.Pre svoju politickú víziu reprezentovanú apatiou, egoizmom a aroganciou voči nižším triedam našla spojenca v podobe prezidenta USA Ronalda Reagana, s ktorým zdieľali spoločnú myšlienku „voľného trhu“, čo malo za následok stagnácie a následný prepad životnej úrovne bežných pracujúcich ľudí v oboch krajinách s nástupom zúfalstva a skepsy voči systému, ktorej výsledkom v dnešnej dobe je Donald Trump v USA, alebo Brexit vo Spojenom kráľovstve.

Tak či onak, nemožno poprieť zásluhu Margaret Thatcherovej na riešení mnohých krízových javov, v ktorých sa ekonomika Británie ocitla začiatkom 70 – tých rokov. Môžme však polemizovať o spôsobe riešení týchto problémov, či britská ekonomika neskôr dokázala rásť vďaka riešeniam Thatcherovej, alebo napriek ich implementácii do systému, ktoré testovali v praxi liberálno  pravicové politické nástroje, o ktorých negatívnych dopadoch z dlhodobého hľadiska nemala Thatcherová v tom čase ani len „šajn“, teda to si aspoň naivne ako autor myslím.(na obrázku Thatcherová s Reaganom)