Aj v dnešnej modernej dobe je možné chorému človeku prežiť na samom sebe realitu zázračného uzdravenia. Aby k tomu ale mohlo skutočne dôjsť, musia byť splnené tri podmienky. Prvou podmienkou je snaha chorého poznať, čo je príčinou jeho choroby. Čo je skutočnou, najvnútornejšou, alebo inými slovami povedané, duchovnou príčinou toho, že je chorý. A zároveň sa musí samozrejme vynasnažiť odstrániť túto prvotnú príčinu.
Lebo ľudská bytosť je ľudskou bytosťou nie len preto, že tak vyzerá, ale hlavne preto, že sa tak chová. Že tak myslí a jedná.
Ak však človek dlhodobo nejedná a neuvažuje správne, alebo ak vnútorne prepadá rôznym depresiám, strachom, úzkostiam a iným negativitám, stavia sa proti zákonom univerza. A protichodnosť jeho postavenia sa časom nevyhnutne premietne do celkom konkrétneho ochorenia. Do choroby, ktorá mu na fyzickej úrovni ukazuje mieru a charakter jeho odklonu od požiadaviek zákonov univerza na bytosť, zvanú človek.
Kto sa preto chce naozaj uzdraviť, musí v prvom rade poznať vnútorné, psychosomatické príčiny vlastnej choroby a musí sa ich snažiť odstrániť.
V dnešnej dobe internetu je to veľmi ľahké, pretože stačí iba zadať do vyhľadávača „duchovné príčiny chorôb“ a okamžite sa dá získať základný prehľad, ktorý si môže človek podľa potreby ešte rozšíriť. No a potom, s týmto poznaním, treba vnútorne zapracovať na svojej osobnej zmene k lepšiemu. V tomto spočíva prvý a nevyhnutný krok k nášmu uzdraveniu.
Druhou podmienkou je vrúcna prosba smerom nahor, k Najvyššiemu. To samozrejme predpokladá vieru v dobrotivého a milujúceho Stvoriteľa, na ktorého sa je možné v dôvere obrátiť so svojou prosbou o pomoc.
A keď to bude skutočne prosba pokorná a nie nejaké požadovanie bez pokory, zhora, zo Svetla sa nám môže dostať pomoci v podobe liečivej, hojivej, budujúcej a víťaznej sily Pána. Tá začne prúdiť do našej, vo vrúcnej prosbe otvorenej duše, až ku konkrétnemu chorému miestu na našom fyzickom tele.
Celé si je to možné pripodobniť k princípu lievika. Predstavme si široký otvor lievika, nachádzajúci sa nad úrovňou hlavy a jeho úzky otvor, smerujúci k miestu na fyzickom tele, kde nás trápi choroba.
Naša pokorná prosba smerom nahor a naša viera v túto pomoc aktivuje liečivú silu Svetla, ktorá ku nám začne prúdiť. Na základe tohto nášho postoja sa otvorí horná, široká časť lievika, začne do seba nasávať prúd liečivej sily a smerovať ju ku konkrétnej chorobe.
Čo je však veľmi dôležité vedieť, je zohľadnenie časového faktora. To znamená, že človek musí zotrvať v dôvere v zázračné uzdravenie prostredníctvom liečivej sily Svetla určité časové obdobie. Určitý čas, potrebný k tomu, aby sa liečivá sila v nás mohla plne rozvinúť a naše fyzické uzdravenie dotiahnuť do úspešného konca.
Je to podobné, ako keď kedysi kráčal Peter po mori v ústrety Ježišovi. Ak by bol mal pevnú vieru po celý čas, bol by k nemu došiel. On však prešiel len krátky úsek, potom sa ho zmocnila malovernosť a začal sa topiť.
A rovnako aj prosiaci človek musí vydržať vo svojej hlbokej dôvere vo vyliečenie prostredníctvom sily Svetla určitý čas. To znamená, že tak, akoby Peter vo svojej pevnej viere došiel po mori od loďky až k Ježišovi, tak má dôjsť človek, vo svoje pevnej a neochvejnej viere bez malomyseľnosti, od choroby až k uzdraveniu.
Ak ale začne po nejakej dobe upadať do pochybností, on sám bráni svojou malovernosťou tomu, aby sa v ňom liečivé účinky Svetla plne rozvinuli a víťazne prejavili.
Liečivá sila Svetla je skutočne schopná človeka zázračne uzdraviť. Na základe našej prosby bude ku nám prúdiť. Ale potom zostáva už len na nás, aby sme nenarušovali, a nakoniec aj celkom neznemožnili jej pôsobenie našou nedôverou, malomyseľnosťou a pochybnosťami.
Každý, kto sa rozhodne ísť touto cestou totiž rýchlo zistí, ako veľmi sa v ňom začne búriť rozum a najrozličnejšími pochybnosťami sa bude snažiť zákerne otriasť dôveru človeka v konečné vyliečenie prostredníctvom sily Svetla. Tento boj s vlastnými pochybnosťami však musíme vybojovať a ustáť.
Tretia podmienka spočíva vo vytváraní živých citových foriem radostného očakávania uzdravenia prostredníctvom liečivej sily Svetla.
Aj keď totiž človek má dôveru i vieru vo Svetlo a jeho pomoc, často býva pod tlakom choroby vnútorne úzkostný. Vnútorne spútaný obavami a strachom. A tieto, človekom vytvárané a živené citové formy strachu a úzkosti formujú okolo neho obal, ktorý znemožňuje prenikanie liečivej sily Svetla.
Je totiž treba vedieť, že každé naše citové hnutie sa spája so základnou, neutrálnou, živou silou, prúdiacou univerzom a živá, neutrálna sila, prenikajúca citmi človeka, dáva vznikať živým citovým formám. Tieto živé citové formy sa zdržujú v našej blízkosti a žijú svojim vlastným životom. A sú presne takého charakteru, akého charakteru bolo naše pôvodné citové hnutie.
V základnom členní sú teda buď pozitívneho, alebo negatívneho druhu. Tým pádom sa okolie človeka stáva buď pozitívnym, alebo negatívnym. A naše bezprostredné, živé okolie potom samozrejme zodpovedajúcim spôsobom spätne ovplyvňuje našu osobnosť.
Súvis s našou témou spočíva v tom, že ak pod tlakom choroby začneme vytvárať úzkostné, bojácne a iné negatívne citové formy, tie sa prostredníctvom živej, neutrálnej sily stávajú živými a obklopia nás.
Tým sa však okolo nás vytvára určitý negatívny obal, cez ktorý k nám nemôže prenikať pozitívna liečivá sila Svetla, o ktorú sme prosili. A to potom bráni nášmu uzdraveniu, ku ktorému nemôže dôjsť preto, lebo negatívny obal okolo nás to znemožňuje.
Aj keď to samozrejme býva niekdy veľmi ťažké, pod tlakom choroby by sme nemali vytvárať negatívne citové formy strachu, úzkosti a obavy. Naopak, mali by sme sa vzchopiť a dokázať udržiavať svoje cítenie pozitívne a radostné, v očakávaní pomoci, prichádzajúcej v podobe liečivej sily Svetla.
A tieto radostné citové formy očakávania blízkeho uzdravenia, tieto radostné formy očakávania pomoci zo Svetla sa stanú prostredníctvom živej neutrálnej sily, prúdiacej univerzom živými, a vo svojej živej, svetlej radostnosti obklopia okolie človeka. A nie len že jeho samého budú potom spätne ovplyvňovať pozitívnym spôsobom, ale zároveň vytvoria obal, rovnorodý prichádzajúcej sile Svetla, o ktorú sme prosili. A pretože tento obal budú tvoriť svetlé, radostné a pozitívne citové formy, nebude pôsobiť ako prekážka, ale naopak, ako nejaký uvítací výbor, očakávajúci príchod pomoci zo Svetla, ktorý bez problémov vpustí liečivú silu do širokého otvoru lievika, spomínaného na začiatku. Naši múdri predkovia podvedome tušili tieto skutočnosti a vyjadrili ich úslovím: Veselá myseľ, polovica zdravia!
Keď píšem tieto riadky, mimovoľne sa mi vybavuje scéna z dokumentárneho filmu o druhej svetovej vojne, ako vojaci dvoch ruských armád obkľučujú dobyvačnú armádu poľného maršála Paulusa pod Stalingradom. Vybavuje sa mi, ako vojaci bežia k sebe, objímajú sa a uzatvárajú kruh obkľúčenia.
Veľké nemecké armádne zoskupenie ešte nejaký čas kládlo odpor, avšak zima, hlad a bezvýchodisková situácia ho zlomili a Nemci nakoniec kapitulovali.
Aj našom prípade to prebieha veľmi podobne. Choroba je totiž dobyvačnou armádou, ktorá vtrhla do nášho organizmu a chce ho zničiť. Avšak na pomoc s týmto nepriateľom ku nám, na našu vrúcnu prosbu, prichádza zhora liečivá armáda sily Svetla.
A oproti nej, zdola, smerom od nás, jej beží v ústrety armáda našich vlastných, pozitívnych a radostných citových foriem očakávania zázračného uzdravenia, ktoré sme sformovali prostredníctvom živej sily svojim cítením.
Tieto dve armády, jedna zhora a druhá zdola, sa blížia k sebe, obkolesujú chorobu, až sa nakoniec spoja. Nepriateľská, dobyvačná armáda choroby sa ocitne v kliešťach obkľúčenia. V obkľúčení môže ešte určitý čas klásť odpor, ale ak zovretie nepovolí, bude postupne čoraz viacej chradnúť a slabnúť, až nakoniec kapituluje.
A potom nadíde deň víťazstva! Deň veľkého víťazstva dvoch armád dobra nad dobyvačnou armádou choroby! Zo srdca prajem všetkým chorým zažiť takéto víťazstvo.