Filozofia pozitívneho a prirodzeného práva a ľudské práva v politickej, ústavnej a justičnej praxi SR a právomoci ESĽP vo veci Mečiarove amnestie

Spor o bezvedomé, suché právo s právom majúcim svedomie a zmysel pre ľudskú a živú spravodlivosť a ľudské práva dobieha do svojich konzekvencií…
To prvé, pozitívne, môže ale negatívne zasiahnuť do oblasti ľudských práv takým právom dotknutých osôb. A zasiahlo. Slovenskú spoločnosť prevrátilo na ruby a oddelilo rub od líca. Obe časti postavilo proti sebe. Lebo aj také je “pozitívne právo”.
Vysvetlivka: Pozitívne právo (alebo nie celkom presne platné právo) je také objektívne právo, ktoré sa dá odvodiť z platného systému právnych noriem. Platí bez ohľadu na jeho okolnosti, lebo (dve jeho mantry):
1. “Amnestie sú nezrušiteľné!”
2. “Retroaktivita je neprípustná!”
Ide o filozofiu právneho pozitivizmu.
Jeho protikladom je filozofia prirodzeného práva.
Prvú aj druhú mantru zrušil ústavný zákon.
Postupne k veci:
Kováčove milosti a Mečiarove amnestie zasiahli do osobných ľudských práv a práv nielen priamo dotknutých osôb, ale hrozivo aj všetkých a každého z nás.
Máme ich ako podkôrniky smrekové, ovocné a dubové rozlezené pod kožou…
Trestnosť Mečiarových amnestií (vraj) zanikla premlčaním skutkov. Ak sa vôbec stali. A ak sa stali, či sú, označené skutky, o ktorých bude reč v článku, vôbec trestné.
Lebo, u nás taká obyčaj…
Slovensko sa zmieta v kŕčoch boja o právny štát. Lož má krátke nohy, pravda spravidla pokrivkáva za ňou. A pod pätou pravdy ale vždy klíči pochybnosť.
In medias res a k tomu a k veci niekoľko autorských poznámok, komentárov a názorov nielen autora:
Podnet GPSR na preverenie zákonnosti rozhodnutia OČTK o tom, že Vladimír Mečiar je trestne nestíhateľný, lebo vec je premlčaná, podal poslanec Ondrej Dostál:
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/438253-dostal-ziada-prokuraturu-aby-preverila-rozhodnutie-o-nestihani-meciara/meciara/
Generálna prokuratúra SR odpovedala:

Uverejnené na fejzbúkovej stránke Ondreja Dostála, predsedu OKS:

ESĽP proti Slovenskej republike:
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozhoduje vo veciach podozrení z porušenia individuálnych ľudských práv konkrétnych osôb…
ESĽP nemá oprávnenie rozhodnúť o prípustnosti alebo neprípustnosti Mečiarových amnestií a Kováčových milostí…
ESĽP nemôže napadnúť ústavný zákon o ich zrušení…
Ide o ústavný zákon, ktorý zakladá suverenitu Slovenska v časti ústavné právo, právo a justícia.
Mečiarovými amnestiami a Kováčovými milosťami bola porušená Listina základných práv a slobôd, následne Charta práv EÚ a Ústava SR.
Listina tvorí jadro každej ústavy každého demokratického štátneho zriadenia a právneho štátu.
Mečiarovými amnestiami a Kováčovými milosťami boli porušené základné ľudské práva viacerých dotknutých osôb…
Spor o prípustnosti zrušenia Mečiarových amnestií a Kováčových milostí nie je ukončený, s poukazom na otázku prednosti pozitívneho práva nad prirodzeným právom…
Mečiarove amnestie a Kováčove milosti nemali prirodzený právny, mali osobný politický základ a motivácie pre akt pozitívneho práva, ktoým bolo vyhlásenie amnestií…
Mečiarove amnestie a Kováčove milosti boli zneužitím pozitívneho práva na osobné a politické účely.
Mečiarove amnestie a Kováčove milosti boli flagrantným prípadom zneužitia ústavných právomocí prezidenta a zastupujúceho prezidenta (Mečiar), ktorý tvrdí, že o amnestiách rozhodoval v zbore, a nerozhodol sa pre ne vraj LEN ON ale išlo o kolektívne rozhodnutie vlády.
Teda, podľa Mečiara, trestnú spoluzodpovednosť nenesie Mečiar, ale jeho vláda. Za takú ju Mečiar verejne označil. On prvú a druhú, opravnú, amnestiu „len vyhlásil“.
Mečiarovými amnestiami a Kováčovými milosťami bolo flagrantne porušené prirodzené a neprípustne zneužité pozitívne právo.
Odkazy a odvolávky na rozsudok ESĽP vo veci Ivan Lexa verzus Slovensko nemajú univerzálnu platnosť a nemožno ich vztiahnuť na spor o platnosti-neplatnosti, prípustnosti-neprípustnosti ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií a Kováčových milostí…
Európsky súd pre ľudské práva vo veci Lexa rozhodoval v čase vtedajšieho daného právneho stavu – v dobe platnosti amnestií.
Po zrušení Mečiarových amnestií môže byť znova legálne konané aj vo veci Lexa.
Čaká sa na „opravný“ nález Generálnej prokuratúry:
Ak Generálna prokuratúra SR vydá nový nález, o tom, že skutok nie je premlčaný, lebo je nepremlčateľný, OČTK budú môcť pokračovať vo svojej práci tak, ako im ukladá Ústava a zákon o Policajnom zbore SR.
Európsky súd pre ľudské práva nemôže vydať nález, že Mečiarove amnestie a Kováčove milosti sú nezrušiteľné…
Amnestie a milosti boli zrušené suverénnym majestátom Národnej rady Slovenskej republiky, ústavným zákonom, čo vzal na vedomie aj Ústavný súd SR, ako jediný oprávnený strážca slovenskej demokracie, ľudských, občianskych a politických práv občanov Slovenska a slovenskej ústavnosti…
Strážcom demokracie nie sú ľudsko-právne negramotné brechajúce ľudsko-právne, ideologické a politické stranícke médiá, ktoré stav vecí môžu akurát tak vziať na vedomie a pravdivo o ňom a jeho vývoji ako povinné právnické osoby na to určené a registrované, informovať oprávnenú slovenskú verejnosť s jej právom na pravdivé a nie politicky účelovo skreslené a politikárčiace (qui bono?) informácie.
Toto platí aj pre všakovakých pseudo právnikov a pseudo ústavných právnikov, a  „tiež odborníkov“ na nezrušiteľnosť amnestií a milostí…
Na Slovensku ich je ako hadov…
Nabetón nezrušiteľné amnestie boli zrušené. Bodka.
Poznámka „mimo“:
Autonómia Katalánska bola zrušená. V súlade so španielskou ústavou. Bodka.
Španielska vláda (Madrid) ale katalánsky separatizmus a jeho protagonistov vníma ako vzburu a vzbúrencov proti španielskej Ústave. A to je na diskusiu. Cestou k samostatnosti Katalánska je len zmena Ústavy Španielska. Bodka. K nej môže viesť len presvedivá vôľa katalánskeho štátotvorného národa. Bodka.
Pokračovanie:
Mečiarovými amnestiami a Kováčovými milosťami sa ale začala éra úpadku ústavného poriadku a právneho štátu Slovenskej republiky.
Ústavný zákon o ich zrušení ako prvý krok vracia Slovensko do pre všetkých žiaduceho stavu právneho štátu.
Následné právne kroky v súlade so slovenským právnym poriadkom a Ústavou SR  sú pre Slovensko očisťujúce a privedú ho na cestu späť k štatútu spravodlivého právneho štátu.
K prípadu „lex“ Ivan Lexa:
Medzinárodné inštitúcie opakovane v minulosti potvrdili, že zrušenie Mečiarových amnestií je správne a nevyhnutné.
V roku 2008 Ivan Lexa vyhral súd pred Európskym súdom pre ľudské práva. Slovensko žaloval za to, že ho štát počas jeho stíhania za výčiny vo funkcii šéfa SIS držal vo väzbe. Štrasburskí sudcovia mu z procesných dôvodov dali za pravdu. Lexa tak získal nielen možnosť tváriť sa ako obeť perzekúcie, ale aj osemtisíc eur, ktoré mu musela republika za porušenie jeho práv zaplatiť.
V rozhodnutí, ktoré na prvý pohľad pôsobí ako víťazstvo nespravodlivosti, sú však vety, ktoré sa Lexovi s Mečiarom nemôžu čítať dobre:
https://www.bailii.org/eu/cases/ECHR/2008/886.html
Zároveň sú to vety, ktoré vyvracajú staršiu argumentáciu Roberta Fica, prečo sa Mečiarove amnestie nedajú zrušiť.
Štrasburg totiž obšírne opísal Lexovo pôsobenie v SIS, pozadie jeho káuz, ako i vyhlásenie amnestií a pokus Mikuláša Dzurindu o ich zrušenie.
https://dennikn.sk/699069/ako-ivan-lexa-vyhral-sud-a-prehral-dejiny/
https://dennikn.sk/782890/lexa-chce-ist-na-europsky-sud-velke-sance-zrejme-nema/
Rekapitulácia a záver:
Za Mečiarovej vlády bol 31. augusta 1995 unesený syn slovenského prezidenta Michal Kováč ml. do rakúskeho Hainburgu a medzi hlavné podozrivé sa dostala slovenská tajná služba SIS.
Spojka korunného svedka únosu Róbert Remiáš následne v apríli 1996 zhorel pri výbuchu auta v Karlovej Vsi.
Páchateľov únosu Mečiar v roku 1998 amnestoval na dva krát (medzinárodne bezprecedentná opravná amnestia).
Tiež došlo k protiústavnému odvolaniu poslanca Františka Gauliedera (1996) a zmareniu referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta (tandem Mečiar – Krajči 1997):
Predpokladané zmätky po skončení Kováčovho mandátu viedli opozíciu už v roku 1997 k tomu, aby sa pokúsila presadiť priamu voľbu prezidenta. Michal Kováč vtedy otázku o priamej voľbe zaradil ako štvrtú do referenda o vstupe Slovenska do NATO. Referendum bolo ale zmarené – vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči rozkázal tlačiť referendové lístky len s troma otázkami o NATO. S vedomím Mečiara.
Slovensko sa začalo pomaly dostávať do medzinárodnej izolácie a nepočítalo sa s jeho prijatím do Európskej Únie ani do NATO.
Sám Vladimír Mečiar bol tretím najvýznamnejším ruským televíznym kanálom NTV označený ako „Lukašenko na Dunaji“.
Zmätok a chaos po sérii proti a mimoústavných krokov svojvoľného autoritára Mečiara, smerovaných proti prezidentovi Kováčovi, vyvrcholil korunkou: V roku 1995 Michalovi Kováčovi Národná rada SR vyslovila väčšinou hlasov nedôveru, hoci Ústava SR takýto inštitút nepozná.
Polo dementný, pologramotný a chorý cirkus a zápas ústavných právnikov, pseudo ústavných právnikov, právnikov a pseudo právnikov, politikov, pseudo politikov a poslaneckých diletantov okolo zrušiteľnosti alebo nezrušiteľnosti Mečiarových amnestií sa skončil.
Amnestie boli zrušené ústavným zákonom s vedomím ústavného súdu.
K meritu veci: Po škandalóznom zmätku s voľbou prezidenta po uplynutí funkčného obdobia prezidentúry Michala Kováča prešli niektoré prezidentské kompetencie na vládu a jej predsedu. A tak mohol Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident vyhlásiť amnestiu na skutky spáchané v súvislosti s únosom Michala Kováča mladšieho.
Úrad zastupujúceho prezidenta nezakladá prevzatie všetkých prezidentských ústavných právomocí, tobôž inštitútov milosti a amnestií. V tejto veci ich ako alfasamec s mega egom, teda, osobnostne narušená psychopatická osobnosť, rozpore s etikou a dobrými mravmi Mečiar využil (psychopati sú inteligentní) vo svoj osobný a politický prospech všetky.
Okrem toho, tento typ amnestií a samo amnestií, detto Kováčových milostí, sa v dobrej a slušnej spoločnosti a spravodlivom právnom štáte neudeľuje.
Mečiar vedome a úmyselne zneužil právomoci verejného činiteľa vo funkcii zastupujúceho prezidenta.
Nastala éra úpadku právneho štátu.
Mečiarove skutky sú nepremlčateľné.
Mečiar patrí pred súd.
Za amnestie.
A s ním aj Krajči.
Obaja aj za zmarené referendum.
Prípadne za Gauliedera.
Ich závažné porušenia ústavy sú vlastizrada, a spolu s Kováčovými milosťami zakrývanie trestných činov, z ktorých vo veci Mečiarových amnestií ide o amnestovanie štátneho terorizmu (únos a zavlečenie občana do cudziny).
Vlastizrada je nepremlčateľná.
Bez obáv.
Liberálna demokratická spoločnosť trest smrti nepozná.
Ale benevolentný liberalizmus takú spoločnosť, s asistenciou jej občanov, sledujúcich ten blázinec len ako hokej v tlači, televízii a rádiu, a komentujúc ho pod článkami na webe a na fejzbúku, zabíja.
A tí občania si myslia, že sú slobodní, svojprávni, a žijú v demokratickom právnom štáte.
A majú právo na slobodu slova, názoru a presvedčenia.
Aj, lebo, majú tiež volebné právo.
A, zatiaľ sa dejú veci mimo nich, lebo sú nečinní a nekonajú.
Všetci tí, ktorí boli a sú na vodcov, lebo bez nich sú bezradní, mali úžasného vodcu. Druhí, alebo tí istí, oplakávajú Tisa.
Ak sa jedni aj druhí i tretí práve teraz dočítajú, že ich, tiež nimi milovaný M.R. Štefánik, oslovoval slovom aj písmom T.G. Masaryka „Drahý, milovaný tatíčku“ (Štefánikove listy Masarykovi) no, spánombohom…
Mečiar nemusí do basy. Musí sa ale lege artis dozvedieť, čo všetko si „ponachádzal na svojom stole“ a ako tajomne paranoidne fabuloval (čo robí aj dnes), a čo všetko povyvádzal pre upevnenie si svojej autoritárskej moci…
Slovensko si musí už konečne dôsledne vyčistiť náš spoločný stôl, na ceste k spravodlivému, reálne demokratickému právnemu štátu.
„Naspäť cesta nemožná — napred sa ísť musí!“ (Ľudovít Štúr)
No, ak som spomenul tohto pána, tak schválne. Ide o to, či boli-neboli Štúrovci “zaprdenými hlupákmi” (ako o nich vyhlásil slniečkársky pokrokár, ako kaviarenský bratislavocentrista, diktujúci ostatnému Slovensku, čo si má myslieť a ako sa má správať, Michal Havran). Ak takými boli, tak Slovensko a “hejslováci” sa už naozaj vo svojej histórii nemajú o koho oprieť. Leda o desaťnásobného víťaza disiplinárnych konaní Štefana Harabina.
Pekne pozdravujem. 🙂
Autor článku: Juraj Režo alias notorickyobcan
…
Keď už, tak už, aby všetkým bolo merané rovnako:
Mečiarovci spáchali amnestie, čo je náš domáci hriech, Slovensko a post mečiarovská „demokratická“ Dzurindova vláda má na svedomí pre zmenu toto (podiel na vraždení v bývalej Juhoslávii umožnením jej bombardovania letectvom NATO bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN):
https://drive.google.com/file/d/1j3reepUvXMTasCFlLtX9P6axu1XeD61N/view
O trestnom oznámení „slobodný a nezávislý mainstream“ ani „verejnoprávna RTVS“ o podaní trestného oznámenia neinformujú:
https://www.hlavnespravy.sk/harabinove-trestne-oznamenie-na-dzurindu-spol-si-vsimli-aj-v-rusku-slovensky-mainstream-vsak-nie/1207964
https://dennikn.sk/minuta/940961/
https://www.youtube.com/watch?v=c2Yo412OzVE
P.S. Dobrák proeurotransatlantický NATOHUJER a EUROHUJER Dzurinda chcel rušiť Mečiarove amnestie. Hejslováci si ale Mečiara nedali…
A do NATO, EÚ a eurozóny vstúpili bez neho.