Revolúcia vo fyzike? Einsteinova špeciálna teória relativity je čiastočne vyvrátená.

Einstein je najmúdrejší vedec všetkých čias a jeho vytvorený kult osobnosti by padol rozpadnutím jeho teórií. Tu som o súčasnej vede a ako funguje písal viac. Ale poďme k veci.

Einsteinova špeciálna teória relativity je založená na tom, že maximálna rýchlosť svetla je 300,000 km/s, že vyššia rýchlosť sa nedá dosiahnuť. Hovorí „Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla c) – Rýchlosť svetla vo vákuu je vo všetkých inerciálnych sústavách rovnaká; alebo rýchlosť svetla je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov, vo všetkých smeroch a nezávisí na rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo.“ Je to vpísané do známej rovnice E=mc2.

Štandardný model fyziky častíc fungovania vesmíru predstavuje relativistickú kvantovú teóriu vyhovujúcu zároveň princípom špeciálnej teórie relativity a kvantovej mechaniky. Avšak ak špeciálna teória relativity bude preč pre častice bez hmotnosti, tak zostáva jej položenie už iba na hmotných časticiach a kvantovej mechanike. Stále nevieme zadefinovať napríklad elektrón alebo fotón čo to je? Či častica, či vlnenie, či niečo iné? Nie je to ideál, ale stále asi najlepšie čo máme – hovoria mainstreamoví fyzici.

V roku 2000 tímu vedcov Lijun Wang, Alexander Kuzmich, a Arthur Dogariu z Princetonu sa podarilo dosiahnuť rýchlosť  300-krát vyššiu, teda rýchlosť 90,000,000 km/s. Tu je k ich práci link. Samozrejme sa dá o tom vygoogliť viac, dokonca sú aj iné pokusy a merania, ktoré potvrdzujú vyššiu ako 300,000 km/s rýchlosť. Čo z toho vyplýva? Zatiaľ potichu hovoria, že „Einstein“ neplatí iba pre častice s nulovou hmotnosťou, ktoré môžu fungovať iba ako vlnenia, alebo niečoho iného, a samotný fotón má nulovú hmotnosť, takže minimálne pre fotón je teória vyvrátená. Ale fotón mal byť tou časticou, ktorá má maximálnu rýchlosť.

Takže, síce maximálna rýchlosť pre hmotné častice – častice, ktoré majú hmotnosť vedci stále obhajujú E=mc2, avšak teraz už vieme, že existuje vyššia rýchlosť častíc bez hmotnosti. To znamená, že existuje možnosť informácie bez hmotnosti dosiahnuť oveľa vyššiu rýchlosť ako je rýchlosť svetla, to znamená, že „informácia“ môže predbehnúť obraz hmotných častíc.  Otázka je, či pri „vhodnom prostredí“ vôbec existuje nejaké obmedzenie rýchlosti, keďže 300 násobok je výrazne nad tým čo sme mali za maximum, čo je to „vhodné prostredie“, či sa nedá ľahko dosiahnuť aj inak ako v laboratórnych podmienkach.

Čo to znamená ďalej vo fyzike? Doteraz prevládala predstava, že informácia je vždy viazaná na nejaký hmotný nosič. Tieto nové experimenty túto predstavu vyvracajú. Dokonca šírenie informácií, ktoré nie sú naviazané na hmotný nosič, je možno ľahšie a rýchlejšie. Toto všetko bude platiť až dovtedy, pokiaľ niekto nedokáže dosiahnuť vyššiu rýchlosť aj s hmotnými časticami.