Inovovaný politický model Slovenska _ koncep

Dovoľte mi ponúknuť Vám spoluobčania inovovaný politický model parlamentnej demokracii pre našu Slovenskú Republiku a našu Úniu.

Model, ktorým sa snažíme zväčšiť prepojenie jednotlivých správ našej vlasti. Synchronizovať národnú a samosprávnu úroveň.

Prepojenie samosprávy obci s krajom.

Krajskú samosprávu  vytvoriť na základe dvoch komôr. Kde horná komora pozostáva z volených poslancov  a dolná komora zo primátorov miest a starostov obcí.

Navrhujeme počet poslancov na počet 12 na každý kraj. Poslanci by vykonávali svoj mandát osobne a za plat.

Poslanci dolnej komory by vykonávali mandát osobne a bez nároku na plat, kdeže sú platený ako primátori a starostovia. Hlasovali by podľa kľúča, ktorý by zohľadnil počet obyvateľov, ktorých zastupujú.

Napríklad. Krajské mesto 5 hlasov, veľké mesto 4, stredné mesto 3, malé mesto alebo veľká obec 2, obec 1.

Prepojenie samosprávy s národnou správou.

Národnú správu by vykonával parlament s dvoma komorami, Horná komora by bola zostavená z poslancov národnej rady. Dolná komora by pozostávala z poslancov krajov.

Navrhujeme počet poslancov Národnej rady hornej komory na počet 50. Poslanci by vykonávali svoj mandát osobne a za plat.

Poslanci dolnej komory by vykonávali mandát osobne a bez nároku na plat, kdeže sú platený ako poslanci svojho kraja.

Prepojenie národnej samosprávy s správou únie.

Správu únie by vykonával parlament s dvoma komorami. Horná komora by bola zložená z poslancov parlamentu únie. Dolná komora by  pozostávala z poslancov národných parlamentov.

Navrhujeme počet poslancov parlamentu únie hornej komory na počet 500, to je na každý začatý 1 milión občanov členských štátov únie. Poslanci by vykonávali svoj mandát osobne a za plat.

Poslanci dolnej komory by vykonávali mandát osobne a bez nároku na plat, kdeže sú platený ako poslanci svojho národného parlamentu.

Územné členenie inovovaného politického modelu.

Obec

Základov jednotkou by bola obec. Na čele obce, alebo únie obcí by stál v dedine alebo únii dedín starosta a v meste primátor, ktorý by sa zodpovedal pred kontrolným orgánom a to pred poslancami obecného[1] zastupiteľstva. Výkon samosprávy obce by mal v celej kompetencii v dedine starosta a v meste primátor. Obecné zastupiteľstvo by vykonávalo kontrolnú činnosť. Dnešný stav 2890[2] by sa po optimalizácii mal priblížiť k počtu 2001

Kraj

Vyššou formou samosprávy bola územná jednotka kraj. Kde mestám Bratislava a Košice by sa udelil štatút územnej jednotky kraj. Na čele kraja by stál predseda kraja a mies Bratislava a Košice richtár. Predseda a richtár by mali totožný rozsah kompetencii i politického postavenie.

Predseda kraja a richtár Bratislavy a Košíc by viedli svoj kraj či mesto v plnom rozsahu a zodpovedali sa pri kraju, krajskému zastupiteľstvu, pri meste Bratislava a Košice mestskému zastupiteľstvu.

Návrh vyšších samostatných jednotiek:

Navrhujeme vyššie samosprávne jednotky na počet päť. Tri kraje a dve mestá. Západoslovenský Kraj zo sídlom predsedu kraja v Nitre a zo sídlom krajského zastupiteľstva hornej a dolnej komory v Trnave.

Ďalej navrhujeme aby predseda Západoslovenského Kraja bol členom Vlády Slovenskej Republiky a to ako titulárny minister[3]

Stredoslovenský Kraj zo sídlom predsedu kraja v Banskej Bystrici a zo sídlom krajského zastupiteľstva hornej a dolnej komory Žiline.

Ďalej navrhujeme aby predseda Stredoslovenského Kraja bol členom Vlády Slovenskej Republiky a to ako titulárny minister[4]

Východoslovenský Kraj zo sídlom predsedu kraja v Prešove a zo sídlom krajského zastupiteľstva hornej a dolnej komory v Poprade.

Ďalej navrhujeme aby predseda Východoslovenského Kraja bol členom Vlády Slovenskej Republiky a to ako titulárny minister[5]

Mesto Bratislava.

Na čele s richtárom s dvoma komorami. Koncepcia hornej komory je identická s hornou komorou krajov, stým že poslanecký mandát sa nenazýva krajským ale mestským. Dolná komora s skladá s starostov mestských časti[6].

Ďalej navrhujeme aby richtár Bratislavy bol členom Vlády Slovenskej Republiky a to ako titulárny minister[7]

Mesto Košice.

Na čele s richtárom s dvoma komorami. Koncepcia hornej komory je identická s hornou komorou krajov, stým že poslanecký mandát sa nenazýva krajským ale mestským. Dolná komora s skladá s starostov mestských časti[8].

Ďalej navrhujeme aby richtár Bratislavy bol členom Vlády Slovenskej Republiky a to ako titulárny minister[9]

Hlavné mesto.

Ponúkame návrh riešenie hlavného mesta Slovenskej republiky v našom inovovanom politickom modeli. Navrhujem Pre nasledovné obdobie 120 rokov tri hlavné mestá. Svätoplukov Budín, Bratislava, Košice.

Hlavne mesto Svätoplukov Budín[10], ako sídlo parlamentu a vlády Slovenskej Republiky. Nové najmodernejšie administratívne miesto pre efektívny výkon vládnutia v našej vlasti bude umiestnené v strede Slovenska v pohorí Nízkych Tatier s optimálnou dostupnosťou celého územia. V dosahu opísanej kružnice na mape Slovenska s polomerom 100 km pre približne 71,55% obyvateľstva a s polomerom 250 km 100% obyvateľstva. Bude vystihovať odkaz dejateľov i odkaz stáročnej histórie Slovenského národa, národa spod Tatier.

Hlavné mesto Bratislava, ako sídlo Prezidenta Slovenskej Republiky.

Hlavné mesto Košice, ako sídlo Ústavného Súdu. Najvyššieho súdu. Ombudsmana Slovenskej Republiky.

S úctou.

PS: V prípade záujmu dodáme  podrobnejšie rozpracovanie.

[1] v dedine dedinského a v meste mestského obecného zastupiteľstva

[2] Celkový počet obcí bez mestských častí Bratislavy (17) a Košíc (22), vrátane Bratislavy a Košíc ako celku: 2890 in https://www.sodbtn.sk/obce/index_kraje.php

[3] bez určenia rezortnej pracovnej náplne, tzv. minister bez kresla

[4] bez určenia rezortnej pracovnej náplne, tzv. minister bez kresla

[5] bez určenia rezortnej pracovnej náplne, tzv. minister bez kresla.

[6] Počet 17 odporúčame zachovať.

[7] bez určenia rezortnej pracovnej náplne, tzv. minister bez kresla.

[8] Počet optimalizovať na 11.

[9] bez určenia rezortnej pracovnej náplne, tzv. minister bez kresla.

[10] Pracovný názov nového hlavného mesta, nového vládneho a správneho centra.