To je ožeháva otázka dnešnej doby. Keď ju chceme zodpovedať, musíme si stredovek definovať. Pán Werich kedysi ho definoval tak, že je to stred medzi starovekom a novovekom s rizikom, že nevieme, kedy to vlastne začalo. Aj ten novovek sa stále posúva. Udávajú sa rôzne roky, kedy novovek vypukol. V západnom svete je najviac uznávaný rok 1492, kedy Kolumbus objavil Ameriku a začala doba zámorských objavov. Niektorí sa prikláňajú roku 1452, keď vznikla u Gutenbergových kníhtlač a mohla sa ňou šíriť vzdelanosť a osveta medzi najširším obyvateľstvom. Angličania si myslia, že novovek vypukol súčasne s vypuknutím anglickej revolúcie v roku 1485. V iných štátoch je to tiež rôzne. V našom priestore, patriaci kedysi do Rakúsko-Uhorska, je zaužívaný rok 1526, kedy nám osmanskí Turci dali na frak pri Mohači, definitívne padla vláda Jagelovcov a nastúpili Habsburgovci.
Vidíme, že pri stanovení novoveku sa nemôžeme na dátumy spoľahnúť. Časové kritérium je nespoľahlivé a mali by sme sa obrátiť na iné kritéria. Napríklad hodnotové, ako je rozvoj v duchu racionalizmu, obecného vzdelania a kultúry.
Vezmime si to naše staré Uhorsko s rokom 1526. Ešte v temnom stredoveku v roku 1514 sa vzbúrili poddaní sedliaci na juhu Uhorska a ich povstanie bolo kruto potlačené vojskami Jána Zápoľského a Istvana Báthoryho. Vodcu sedliakov Juraja Dóžu popravili tak, že ho pasovali za kráľa sedliakov, posadili na rozžeravený trón, na hlavu mu nasadili žeravú železnú korunu a telo mu museli rozhrýzť vlastnými zubami jeho povstaleckí kumpáni. (Nepohoršujte sa, bol to temný stredovek.)
Keď potom v údajnom novoveku v roku 1573 bolo povstanie v Chorvátsku a Slovinsku, ktoré patrili do Uhorska a vládli tam tiež Habsburgovci, ich vodcu Mateja Gubeca tiež popravili ako Dóžu Juraja. Na hlavu mu dali železnú žeravú korunu, posadili na rozžeravený železný trón a telo mu roztrhali kliešťami. Určitý hodnotový posun tu bol, ako vidíte, lebo nedali ho rozhrýzť zubami kumpánov ako Dóžu, ale použili len kliešte, ale nezdá sa mi, že by to stačilo na kvalifikáciu novoveku, hoci už takmer pol storočia tu kalendárne novovek bol.
Po každom takomto sedliackom povstaní sa poddanský útlak ešte zvýšil a represie boli ešte drastickejšie, až napokon aj naši Východniari na Zemplíne toho mali dosť a v roku 1697 sa vzbúrili aj oni. Ich povstanie bolo tiež potlačené a 120 vzbúrencov popravili. Nebudete si snáď namýšľať, že im pri tom púšťali slovenské filmy, televízne programy, dabingy, pesničky so slovenskými textami a pseudofolklór, ale použili o niečo drastickejšie tortúry, lebo bol ešte stále ten stredovek a novovek bol len na papieri.
To stredoveké poddanstvo tu stále bolo, aj keď Jožko II. od Habsburgov v osemdesiatych rokoch 18. storočia ho oficiálne zrušil, ale bola to len formalita. V roku 1848 Košút s jeho dobrovoľníkmi začal ozbrojený boj za demokratické požiadavky, slobodu tlače, zrušenie cenzúry, rovnosť pred zákonom, všeobecnú daň, oslobodenie politických väzňov a samozrejme naozajského zrušenia poddanstva. Nebol to Košútov program, ale presadzovala to samostatná pešťská inteligencia na čele s Petöfym. Naša slovenská samostatná inteligencia mala vtedy iný program. (Najmä, aby sa u nás nepísalo po česky.) Ale ani jednej z inteligencii to nevyšlo, ako vieme z dejín a ten stredovek nie a nie sa skončiť.
Charakteristické pre stredovek je, že ľudia nazerali na svet charakteristicky stredoveko. Teda, mali taký svoj stredoveký svetonázor, ako to mi dnes zvykneme hovoriť. Svet videli ako rovnú dosku, okolo ktorej sa pod nebíčkom špacíruje slniečko a v nebíčku sa špacírujú anjeličkovia. (Ale skôr tam lietajú, veď načo iné by im boli krídla?) Pod zemou zasa šarapatili čerti. Dneska už tomu málokto verí, keď to tam prevŕtali baníci a všelijakí naftári a tam hore to prešmodrchali kozmonauti a Hubleyho teleskop. Ale iné veci sa neprestali veriť ani do čilku. Že panna môže neoplodnená porodiť dieťa a zostane pannou naďalej, že niekto kedysi chodil po mori alebo ho nechal rozdeliť, aby sa mohli pošpacírovať po dne, alebo že niekto premení vodu na víno. Opačne sa to stáva aj dnes, ale to má neoprávňuje tvrdiť, že je to zásluha novoveku.
A čo sa tej kultúry týka, tiež mi to moc neštimuje, keď mi tu v telke všelijakí bačovia v ľanových gatiach vrzúkajú na husličkách, halekajú a krepčia dupáky alebo fúkajú do fujár furt jednu a tú istú melódiu. Čo sa knižiek týka, mám problém ich otvoriť a donútiť sa tam niečo prečítať. Násilie patrí stredoveku jaksi samo sebou a okrem toho ja si pod kultúrou predstavujem to, v akom stave sú verejné záchodky, či je bordel na ulici a na verejných priestranstvách. Alebo ako sa správajú politici k občanom, či ich len nebalamutia rečičkami o všelijakých národných a sociálnych istotách a potom ich veselo okrádajú v štátnych téndroch a tí občania sú natoľko zadubení, že si to všetko na sebe nechajú dovoliť.
V stredoveku, ako vieme, šarapatili okrem čertov aj lúpežní šľachtici. Len todek za humnami v Ludaniciach zbojníčila rodina Podmanickovcov a mali pod palcom celé Ponitrie a aj Považie. Šľachtic Ján Rafael k tomuto účelu si platil päťtisíc žoldnierov. Matej Bašo bašoval na Muránskej planine a neobišiel ani Spíš, Gemer a Zemplín. Iniciatívu v tomto Smere vyvíjali aj Melchior Baláša, Michal Telekeši a samozrejme nemôžeme vynechať také veličiny našich dejín, ako je niektorými historikmi nazývaný kráľ Považia ba celého Slovenska Matúš Čák Trenčiansky. Tomu nemohli konkurovať ani šľachtickí zbojníci Omodejovci z rodu Aba, ktorí sa viac zdržovali na východe a už vôbec nie malí zlodeji typu Juraja Jánošíka, ktorý by Vás bez váhania ogábal o zopár grošákov, čo by ste nosili pri sebe, ale na viac sa nezmohol. Takých trochárov hneď chytili a potrestali. Celkom tak, ako je to aj dnes. Malých zlodejov chytajú a zatvárajú a veľkí si chodia po slobode, vládnu a kraľujú, majú najatých vojakov, policajtov a sudcov. Celkom tak ako tí šľachtickí zbojníci, ktorí sa im rozsahom kradnutia a zbojníčenia nemôžu zďaleka rovnať. Len dokedy ten stredovek ešte u nás potrvá?
Dušan Vaňo
P.S. :Článok je prevzatý z e-knihy “Nemilujem Slovensko a iné blogy“, ktorú si môžete zadarmo stiahnuť z linku:
https://www.1000knih.sk/obchod/nemilujem-slovensko1