Na Slovensku aktuálne beží kauza televízneho galavečera rezortu diplomacie. Akoby v jeho tieni sa skrýva iný, zrejme rovnako neefektívny galavečer a rovnako bez verejného obstarávania… Aký paradox! Televízia oslavuje 60. rokov svojho vysielania, človek platiaci si národnú, kultúrnu, verejnoprávnu inštitúciu by si myslel, že na narodeniny v štýle retrospektívy cesty k divákovi si manažment aj tvorcovia vo vnútri televízie vysúkajú rukávy a sami predstavia televíziu verejnosti. Omyl! Na sebaprezentáciu k svojmu výročiu potrebuje televízia na tvorbu a výrobu umeleckého programu Galavečer 90/60 koprodukciu a externistov zo súkromnej firmy Viva Musica, za čo z verejných zdrojov zaplatia občania takmer 300-tisíc eur na drevo. A dokonca bez verejného obstarávania… Ide o náhodu, že eseročka sídli na Kľukatej ulici? Zrejme áno. Na zmluvách so štátnymi organizáciami si v roku 2016 pripísala 486 395,96 eur. Inak, celkom slušné muzika…
Samozrejme, že manažment RTVS vie ako to robiť. Využíva dieru v zákone a nemusí na tzv. koprodukciu robiť verejné obstarávanie. Je zrejmé, prečo… A koprodukcie frčia ako na bežiacom páse v predražených formátoch aj cez zmluvu zo štátom. Len na päť zábavných relácií sme v roku 2015 zaplatili z tejto zmluvy (oficiálne: Zmluva o zabezpečení služieb verejnosti…) z verejných zdrojov štátneho rozpočtu – navyše na podporu verejnoprávneho vysielania (!) – sumu 3 203 512 eur! Programový typ zábava pritom nie je medzi chránenými prioritami vo verejnom záujme. A ešte k tomu aká zábava! Na ilustráciu napr. zábavný formát 5 proti 5, ktorý mimochodom v licencii FremantleMedia vyrába spoločnosť Nunez NFE (P.Nunéz režíroval aj predražený galavečer…) zaplatí RTVS 608 tisíc eur. Za stupídne ladenú škodoradostnú reláciu Nikto nie je dokonalý vyhodíme z verejných zdrojov do externého prostredia dokonca 786 tisíc eur.
Pritom pojem koprodukcia je zvádzajúci, väčšina bežných ľudí si pomyslí „pol na pol“. Ďalší omyl! V prípade predraženého galavečera – podobného ostatným „koprodukciám“ je podiel nákladov verejnoprávnej televízie nepomerne menší – v tomto prípade len 8,39% (24.288,41 eur z celkovo zaplatených nákladov vo výške 289.305,41 eur!) Mnohé kalkulované položky a výkony sú pritom zdvojené. Fakturuje si ich aj RTVS, aj súkromná firma, takže sa javia ako neefektívne: napr. výrobný štáb/produkcia, kameramani, dramaturgia, kostyméri, maskéri, strihači… „Partner“ RTVS v podstate zabezpečuje len účinkujúcich, scénu, dokrútky, pričom gro vizuálnej zložky v podobe archívnych záberov ako ukážok tvorby a vysielania počas 60-ročnej histórie televízie dodala zo svojho archívu práve RTVS a čuduj sa svete, za poskytnutie unikátnych archívnych záberov na vlastnú prezentáciu si verejnoprávna inštitúcia zakalkulovala do svojich nákladov 9.000 eur… „Vklad“ verejnoprávnej inštitúcie v objeme cca 9% sú prevažne technológie a technika na vysielanie signálu. Ten samotný sa mimochodom rovnako spoplatňuje a spapá pomerne značnú časť koncesií občanov, lebo „štát bol zlý vlastník“ a dzurindovci museli sprivatizovať aj éter, ktorý patrí podľa ženevských konvencií národu (štátu) a šírenie signálu v ňom… (dnes peniažky z „národného éteru“ tečú istej známej finančnej skupine).
Ale späť k „tvorbe“ RTVS a systému, kde si externý súkromný biznis môže mastiť vrecká ročne ťažkými miliónmi z úhrad verejnosti alebo daňových poplatníkov cez zmluvu so štátom, ktoré sa z verejných zdrojov pekne prelievajú vnútorným kanálom na nielen predražený, ale často aj stupídny „program a výrobu“ do externého, čiže súkromného prostredia – odkiaľ mimochodom prišiel celý top manažment RTVS…
A čo verejnoprávna televízia? Tá funguje už iba ako „inštitúcia“, ktorá vyberá poplatky od divákov a vysiela im v externom prostredí súkromnými štúdiami a firmami vyrábané „programy“. Z výrobnej televízie sa po 60 rokoch stal len mediálny díler obsahu, na ktorý síce existujú zákonom stanovené rámce, ale to je tak všetko, čím sa budí zdanie verejnoprávnosti. A tak sa pýtam, načo máme Telerozhlas Slovenska, čiže RTV: (dvojbodku)? Na 100% in house sa vyrába v RTVS v podstate len spravodajstvo a časť publicistiky či menej sledované formáty. Televízna zložka RTVS pritom hospodári s rozpočtom na úrovni 80 mil eur!
A čo obsah? Na zasadnutí Rady RTVS jej člen J. Chudík označil napr. reláciu Večer s Havranom za propagandistickú. „Prestáva to byť diskusia a začína to byť propagandistická relácia. Často sa vyberajú diskutujúci s rovnakým názorom, aj v prípade zahraničných hostí,“ povedal J. Chudík na margo Havranovej diskusie. Tá sa na rozdiel od hríbovej kontroverznou predchodkyňou Pod lampou vyrába už interne.
Nuž na toto i tamto národ nepotrebuje živiť bujný a dobre živený manažment, ktorý buď nakupuje zahraničné (programové) akvizície, alebo vysiela polotovary z externého prostredia a berie za kúrenie a svietenia priemerne väčší plat s odmenami ako člen vlády alebo parlamentu! Tak v takejto kríze so spokojným manažmentom sa nachádza vysielanie verejnej služby Rozhlasu a televízie Slovenska. Hlavná vec, že do jeho vedenia sa na budúci rok tlačí ďalšia osôbka z tej istej súkromnej televízie, odkiaľ prišlo takmer celé vedenie RTVS a ktorá by vraj mala nahradiť V. Miku. Nuž ako sa hovorí: Z dažďa pod odkvap. Hlavne, že niekomu stále poprší…
(autor vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, bol členom a podpredsedom Výboru NR SR pre kultúru a médiá (2006-12), v súčasnosti riadi Inštitút národnej politiky)
.JPG)
.jpg)
