Keď biskup musí korigovať hovorcu

V politickom živote je “životnosť” hovorcu do chvíle, kedy sa od neho nedištancuje politik, v mene ktorého dáva stanoviská. O hovorcoch sa totiž vie, že ich úlohou je odpovedať novinárom v línii, ako si myslí, že politik, ktorého zastupuje, rozmýšľa. Ak hovorca prekročí túto líniu, politik má len dve možnosti. Strpieť to, čo zaznelo a znášať dôsledky takéhoto stanoviska alebo sa verejne ohradiť a korigovať. Ak by hovorca ruského prezidenta novinárom povedal, že Rusko plánuje jadrový útok na USA koncom budúceho týždňa, musel by sa ozvať samotný prezident a “korigovať” tieto slová, pretože by akceptovateľná línia, v ktorej môže hovorca samo vytvárať v mene politika odpovede, bola prekročená. Takéto niečo sa očividne stalo v KBS. Hovorca KBS vystúpil “ v mene všetkých biskupov “ zrejme v domnení, že pozná ich postoj k spôsobu ako si predstavujú postupovať pri presadzovaní politiky ochrany života. Predstavil veriacej verejnosti stanovisko, ktoré nebolo z pohľadu morálnej teológie až tak jednoduché pochopiť. V praktickom živote by ste podľa tohto stanoviska zrejme nemali povinnosť ísť zachrániť život, ak záchrannú akciu vedie človek, o ktorom si subjektívne môžete myslieť, že má pri tom aj iné osobné záujmy, ako napríklad, že chce byť v novinách alebo získať kariérny postup.  Ježiš hovoril v podobenstvách, aby všetko bolo aj pre jednoduchého človeka pochopiteľné a varoval pred komplikovanými odpoveďami. Takéto stanovisko k ochrane života poskytol v rámci korekcie biskup Chajtúr a treba mu za to vysloviť veľkú vďaku. Dá sa zhrnúť do vety, sme za život a je úplne jedno kto je za život, podporujeme ho v tom. Stanovisko KBS, ktoré poskytol hovorca Martin Kramara išiel očividne za líniu toho, v mene ktorých má na verejnosti hovoriť. Ak má mať politik právo nehlasovať za zákon chrániaci život na základe domnienok o “úmysle” predkladateľa, potom dopady pre praktický život sú bezbrehé. Kresťanské Slovensko, hlásiace sa k cyrilometódskému dedičstvu  vyvraždilo dopoisaľ tretinu národa – 1,4 milióna detí. My sami. Nie Turci, vojny, ale my na kresťanskej pôde. Majme na pamäti toto číslo, keď budeme počúvať politikov hovoriť o ochrane“kresťanského Slovenska.” Toto spojenie môžeme začať používať až keď potraty budú na tomto “kresťanskom Slovensku” ukončené. Keby sme sa pýtali na toto obdobie kohokoľvek, kto bol politikom v tomto období, mal by nato zrejme vysvetlenie a myslel by si, že to vie aj obhájiť.  Keď sa kardinála Arinzeho pýtali, či politici, čo podporujú svojim postojom výkon interrupcií sú exkomunikovaní a nemôžu chodiť na sväté prijímanie, začudovane sa spýtal, prečo túto otázku má zodpovedať on ako kardinál. Prečo sa neopýtajú dieťaťa, ktoré ide na prvé sväté prijímanie, že či si ono myslí, že človek, ktorý umožní vďaka svojmu postoju vraždenie státisícov detí, či takýto človek by mal prijímať Krista. Skúsme sa aj my na túto vec začať pozerať očami jednoduchého dieťaťa.