Slováci mali v minulosti významné osobnosti, ktoré sa vedeli skutočne “obetovať” za svoj národ. Napríklad taký Ľudovít Štúr.
Predstavme si, ako sa tak odniekiaľ, z druhého brehu, asi tak teraz pozerá na tento “svoj” národ všetkými vysoko uznávaný dejateľ z našej minulosti.
Za pár drobných kúpení, skúpení Slováci, už zachraňovali Grécko, teraz sa dokonca už hotujú platiť vojnu proti Rusku. Ten odveký plán. Perspektívny.
Ale veď. Čo my zmôžeme? Taký malý národ o ničom ajtak nerozhodne…. Nuž sa teda prispôsobíme, treba sa nám prispôsobiť. Ohneme chrbát. Opasok nás už netlačí. Už dlhšie si ho tuším už ani neuťahujeme. Lebo tak sa nám vidí, nevravia to už v televízii, že by bolo treba. Vlastne, aha, teraz už je to moderne povedané – konsolidácia. Zase nové slová nás učia … Ako dobre.
Ako dobre, aj nás edukuje tento náš režim, slobodný a demokratický. A mierumilovný. Ako náš vzor spoza veľkej mláky. Na Nobelovu cenu mieru porád.



















