Pred každými voľbami do parlamentu vstanú noví bojovníci čo okrem iných zázrakov sľubujú kardinálnu zmenu vedenia štátu – samozrejme k lepšiemu. A výsledok? Iba sa radujeme. Niekedy až tri roky. Sme blázni? Určite nie sme, ale slušné vychovanie nám káže sľúbenému slovu veriť. Veríme v dobro, veríme v čestnosť a veríme v poctivosť. Uplynie ďalšie volebné obdobie a samozrejme, že sa nič nezmenilo. Veď po tridsiatich rokoch už sú lídri strán tak skorumpovaní a majiteľmi nadnárodných spoločností, rozumej majiteľmi štátu, držaní tak na krátko, tak zručne a tak silno, že ani hlava štátu nemôže prejaviť vlastnú vôľu a zdravý rozum. Radšej použije detinskú výhovorku na podané žaloby, na tajné služby aj na políciu. Ani Nevedko by neuveril, že význam slovného spojenia PREZUMPCIA NEVINY nepozná. Veď presne na tento právnický úzus sa už tri roky odvoláva podpredseda parlamentu Tibor Gašpar.

Viem, že tému omieľam ako verklík, ale stále sa musím pýtať či naozaj odovzdanie vlády nad našim národom, nad našim štátom, nad našim národným pokladom – mládežou, nad našimi pozemskými a duševnými klenotmi a koniec koncov aj nad našou krajinou do rúk politikom je to najvhodnejšie riešenie vládnutia? Ak nevieme inak, tak by sme mali trvať aspoň na nasledujúcich štyroch podmienkach:

1.       Rozšírenie nárokov pre kandidátov na poslanca

Ak policajt ktorého hlavná úloha je zákon chrániť má definované podmienky prijatia, je nelogické, aby tomu kto ich tvorí obhajuje a prijíma stačil vek 21 rokov, občianstvo SR a netrestanosť za neúmyselný trestný čin. Aj prevencia pred škodou spôsobenou motorovým vozidlom, krátkou, či dlhou strelnou zbraňou je chránená príslušným vzdelávaním, predpísanou praxou a skúškou. Pritom škoda ktorú môže dotyčná osoba spôsobiť je zanedbateľná oproti škode ktorá hrozí zo zlého zákona.

2.       Zmeniť slovo „SĽUBUJEM“ na „PRISAHÁM“ v iniciačnom úkone poslanca.

Pochybnosť vážnosti sľubu je zaznamenaná už v našich ľudových múdrostiach. Oproti tomu Prísaha je úkon, za ktorý v prípade porušenia hrozia až drakonické tresty, napríklad v ozbrojených zložkách. A opäť: ak človek ktorý pod prísahou chrániac záujem zákona vykonáva svoju profesiu, poslanec ktorý zákon tvorí má mať nižšiu trestnú zodpovednosť?

3.       Odvolateľnosť nehodného poslanca

Aj cez to najprísnejšie výberové sito sa môže votrieť do kolektívu poslancov osoba z ktorej sa časom vykľuje prospechár, korupčník, plagiátor, morálny odpad, asociál. My, voliči musíme ma prirodzené právo takéhoto jedinca pozbaviť toho, čo sme mu vo voľbách na základe dôvery dali – mandátu. Právo škodiť a robiť hanbu nášmu zákonodarnému zboru 4 roky rozhodne nie je prejavom DEMOKRACIE.

4.       Zrušenie neústavnej Koaličnej zmluvy.

Žiaden podnik ani tvorivá skupina nemôže dlhodobo prosperovať, ak v jej základoch je uložená mína nevraživosti. Ako takáto spoločnosť dopadne vidíme na vývoji vnútorných vzťahoch v parlamente. Dnes už je situácia tak ďaleko, že poslanci dodržujú zásadu „S opozíciou sa nehlasuje“. Škandál v prípade odvolávania ministra s opozičnými stranami sa bude ešte dlho pretriasať na parlamentných chodbách aj v rokovacej sále. My, voliči sme dali rovnocenný mandát každému poslancovi. Je nefér, že si poslanci svojvoľne zákonodarný zbor rozdelia a z o jeden hlas menšej skupiny tiež poslancov, vytvoria zákonodarcov druhej triedy. Ich návrhy a pripomienky k prijímaným zákonom ostentatívne ignorujú.

 Ale to je iba nesmelá a nie celkom zaručená cesta k prosperite. Poznáme množstvo fungujúcich odborných združení a ich vedúcich pracovníkov, ktorí sa do vedúcich postavení dostali na základe schopností a osobných vlastností. To až „nová doba“ zariadila do významných postov dosadiť nominantov politických strán. Nie v jednom prípade takýto delegát bol príčinou stagnácie ak nie rovno zániku do tej doby fungujúcej organizácie. Ak také zoskupenie odborníkov bolo predsa len potrebné, založili si ju na istý čas znova kým tu opäť nejaká strana nenašla trafiku pre svojho odloženca.

Dajme týmto záujmovým zoskupeniam spoločné meno: Odborné komisie.

1.       Zdravotníci a farmaceuti majú 10 odborných skupín

2.       Právnici, sudcovia a verená správa má 9 podskupín

3.       Stavebníci, architekti a technici majú 8 podskupín

4.       Priemysel, energetika a hospodárstvo združuje 8 odborných zväzov

5.       Poľnohospodári potravinári a lesníci sú zastúpení v 10 komorách

6.       Ekonómovia, finančníci obchodníci a podnikatelia majú 11 komôr

7.       Veda, výskum a prírodné vedy združujú 10 spoločenstiev

8.        Školstvo, pedagogika a vzdelávanie má 7 odborných pracovísk

9.       História, filozofia, spoločenské a humanitárne vedy združuje 12 špecializácií

10.   Doprava, logistika a informačné technológie organizuje 7 spoločností

11.   Životné prostredie, ochrana prírody a voda má 6 organizácií

12.   Kultúra, umenie, média a pamiatky združujú 9 organizácií

Skutočné právomoci majú iba (a) Zákonom zriadené profesijné komory, (b) Vedecké spoločnosti, (c) Odborné asociácie, (d) Zamestnávateľské zväzy a po (e) Odborné zväzy. Predstavme si, že práve tieto organizácie na základe ponuky zo svojich odborných zložiek delegujú do parlamentu 50 zástupcov, povedzme na základe početnosti členov v skupinách.

Druhú časť snemovne, ďalších 50 poslancov delegujú zástupcovia územných samospráv. Ak by to bolo málo, je možné tieto počty navýšiť, alebo upraviť. Jedno je isté, parlament by bol zložený z odborníkov a znalcov prostredia. Ak by niektorého poslanca bolo potrebné vymeniť, urobil by to ten odbor, ktorý ho delegoval. V parlamente by diskutovali odborníci, znalci problematiky a verím, že v čisto argumentačnom prostredí náš zákonodarný zbor nájde najvhodnejšie riešenie.

Ich prvou úlohou bude rozdelenie moci na tri časti, druhou, otočenie ekonomickej špirály a treťou zastavenie demografického úpadku. Ani jednu úlohu politici nedokážu vyriešiť. Nedokázal by to ani Matovič s Plavákovou a Stohlovou a to ani vtedy, keby im pomáhali Jurík a Petrík.