Kapitalizmus, alias liberálna demokracia, prehráva. Horko-ťažko sa už desaťročia udržiava z posledných síl pri živote za pomoci vojen, farmaceutickej sféry, za cenu inflácie, zadlžovania.
Domnelý vedúci štát kapitalistického sveta, majiteľ tlačiarne, si požičiava od komunistov v Číne, Japonsko si vo veľkom napožičiavalo od vlastných občanov, ktorí už dlhé desaťročia drú ako nejaké mulice.
Vidíme, čo sa momentálne deje vo Francúzsku, v druhej najväčšej ekonomike EÚ, v jednej z najväčších ekonomík sveta. Protestujúci žiadajú lepšie životné podmienky, čo iné.
A čo my? Veď my sme dopadli ako s tou slávnou slobodou a demokraciou? V roku 1989 si mohol priemerný občan zabezpečiť bývanie o polovicu ľahšie ako dnes. Naša životná úroveň je približne na 50% oproti roku 1989. Podstatné je, koľko čistých platov musím vynaložiť na obstaranie si bývania. A nie auta, chladničky či dovolenky.



















