Demokracia

Vo svojej mladosti som sa venoval, v tom čase ešte krásnemu športu – kanoistike. Moja lodenica bola v Bratislave na Lide. Všetci sme mali krásne, naleštené drevené lode. Boli ľahké a rýchle. Každý rok firma Struer? Vyrobila ešte krajšie, ešte lesklejšie a ešte elegantnejšie kajaky.

Mali jednu chybu. Ťažko sa opravovali. Každý škrabanček bolo vidieť a to nehovorím o prerazení. Oprava sa nedala zamaskovať a často ani bez otrasnej záplaty spojazdniť. To nehovorím o defekte na viacdňovom preteku. Drevo bolo krásne, ale nepraktické. Musela nastať zmena. Všetci sme to videli, ale nikto sa neodvážil urobiť prvý krok.

Až jedného krásneho dňa sa objavila loď zo sklolaminátu. Bola ľahšia, mala rovnaký tvar ako tá drevená, najmä však sa dala opraviť na počkanie. Dnes drevené kajaky nemá nikto. Možno nostalgickí tradicionalisti v chate pri jazere. Zmena materiálu odstránila systémovú chybu. Ciel – úspešná plavba bol zachovaný a ťažkopádnosť údržby vyriešená.

Prečo ten úvod? Lebo ani spoločnosť  súčasnej „pokrokovej“ civilizácie si nevie predstaviť zmenu systémovej chyby. Základná historicko-spoločenská filozofia vládnutia o ktorú sa demokratické zriadenia na celom svete opierajú je slovo DAMOKRACIA. Vraj vláda ľudu. Dobre kukaj. Ľud vládu hneď v prvom kroku odovzdal, čím sa svojej moci vzdal. Ak niečoho odovzdáte, už to nevlastníte. Aby to neznelo tak smutne, noví majitelia vymysleli náter na „vzdanie sa“ a hovoria o delegovaní moci.

Vzdanie sa a delegovanie je to isté. Aby sme neboli smutní, delegáti začali z moc deliť. Rozdelili ju na tri naoko nezávislé časti ktoré by mali zabezpečiť akúsi rovnováhu medzi zákonmi, výkonom správy štátu a spravodlivosťou. Pre každú z nich stanovili pravidlá, definície, zákony a vyhlášky. Aby zdanie bolo dokonalé, definovali aj dĺžku moci v rukách jednej skupiny delegantov. Všetko zavŕšili vznikom politických strán, a tu je pudlo problému. Čo názor, to strana, čo strana, to cesta. Nato, aby občan rozumel si politici zriadili média a špeciálnu masmediálnu komunikáciu (modeling lži). Tým sa kruh ovládania občanov uzatvoril.

Na prvý pohľad je všetko OK. Ale. Už nehovoria o politickej manipulácii s každou zložkou moci. Nehovoria o politickom delegovaní kandidátov do každej dôležitej pozície, nehovoria ani o konkrétnej zodpovednosti až po úroveň tej trestnej a iba pred voľbami hovoria našej kontrole delegovanej moci. Iba preto sa politici môžu priebežne, sústavne a beztrestne vyhovárať a klamať. Tridsaťročnú opateru našej moc,i ktorú sme im zverili si teraz užívame každý deň. Politici jednoznačne zneužili a zneužívajú dôveru občanov.

Tak ako kanoisti odstránením systémovej chyby vyriešili problém, tak aj my musíme zmeniť systém delegovania moci. Je nemysliteľné, aby trojdelitelnosť moci bola v anonymných rukách akejsi pofidernej skupiny a nie v moci jej nositeľov. Príslušné zákony presne definujú súčinnosť zložiek rozdelenej moci. Stačí iba zmeniť spôsob výberu osôb.

Moje slová overuje súčasný stav. Zákonná, je v stave agónie. Stopäťdesiat členný Parlament ovláda niekoľko samoľúbych delegátov, Výkonnú moc prostredníctvom politikov blokujú záujmy nadnárodných spoločností a oligarchov a Súdna moc hybernuje, lebo je rok pred výmenou poslaneckých stoličiek a nikto nevie kto do nich zasadne.

Koľko politických strán musí ešte vzniknúť, koľko strán musia politickí skokani oplodniť, koľko sľubov si musíme vypočuť, aby sme pochopili, že tadiaľ cesta nevedie. Slovensko má vyše 100 politických strán všetky majú plno rečí a sľubov. Všetky vedia ako zabezpečiť prosperitu, pozdvihnúť hrdosť, zlepšiť školstvo a vôbec vedia všetko. Koľkokrát ešte budeme voliť menšie zlo kým si uvedomíme, že to zlo je politická strana. Hľadajme osobnosti v miestnych samosprávach, hľadajme vedecké, intelektuálne, profesijné osobnosti a s tých si vyberme delegátov. Vyberajme zo známych, overených, morálnych a spolahlivých členov spoločnosti a znich zložme náš zákonodarný zbor.

Neverím, že politici si neuvedomujú nemožnosť vládnuť. Uvedomujú si to, preto nie sú ochotní prijať zákony o osobnej zodpovednosti, o dokazovaní majetku ani o referende, ktorým by sme mohli odvolať poslanca či ministra. Napriek tomu ani v náznaku nepripustia diskusiu o vláde bez politických strán. Vedia, že by to bol vytiahnutý štupel z ich rybníka v ktorom ho my, občania voliči kŕmime.  Je na nás hľadať cestu k zmene. Hľadajme a informujme sa.

Niet pochýb, že štát musí riadiť skupina. Niet pochýb, že táto skupina musí rozumieť tomu čo spravuje a niet pochýb, že každý člen skupiny musí niesť za svoj výkon zodpovednosť. Každá zložka moci má pravidlá ako môže na svojom členovi zodpovednosť vymôcť a ak treba dotyčnej osoby sa aj zbaviť. Ale ak to neurobí, musí byť presne definovaný spôsob, akým to môžeme vykonať my, výhradní držitelia moci. Rovnako niet pochýb, že moc nemôžeme bezhlavo odovzdať a potom iba nemo sledovať aktérov ako s ňou zaobchádzajú. To, je DEMOKRACIA.