Matka uškrtila tri malé deti.
Cora mala päť. Dawson tri. Callan osem mesiacov.
Potom si podrezala žily a skočila z okna.
A Amerika jej začala zbierať milióny.
Toto nie je tragédia, ktorú treba „pochopiť“. Toto je vražda. A ideológia, ktorá z vrahyne robí obeť, je šialenstvo.
Až donedávna som si myslel, že niektoré veci sú mimo politiky. Že bezbranné dieťa je sväté. Že matka, ktorá ho zabije, nie je hrdinka. Potom prišiel prípad Lindsay Clancy. A ukázalo sa, že pre feministický a liberálny tábor už nie je sväté nič.
Na Slovensku to pomenoval takmer sám Filip Sulík. Bez servítky.
Mainstream? Neutrálne ticho. Ako vždy, keď ideológia naráža na krv.
Keď ideológia prebije zdravý rozum
V USA matka troch detí spáchala zločin, z ktorého mrazí. Namiesto odsúdenia prišla vlna obhajoby.
Psychóza. Lieky. Popôrodný stav. Hlasy v hlave.
Denník N prípad podal ako debatu o duševnom zdraví matiek. Áno, zabila deti. Ale súd sa „nevie rozhodnúť“. Pred budovou sú stovky podporovateliek s vlastnou skúsenosťou s popôrodnou depresiou. Zlyhal vraj systém.
Diagnóza nie je odpustok. Každý vrah je duševne chorý.
Vražda ostáva vraždou.
Progresívny svet obrátil hodnoty naruby. Z páchateľky sa stala obeť. Z obetí štatistika. Z solidarity s ženou dogma, ktorá prebije aj tri mŕtve deti.
Zbierka pre jej rodičov prekročila milión dolárov. Ľudia v ružovom stáli pred súdom a držali jej stranu. Kto povedal, že deti sú obete, dostal lynč.
To nie je súcit. To je ideologická hystéria.
Najprv nenarodené. Teraz už aj narodené
Feministky najprv vybojovali „právo“ zabíjať deti pred narodením. Potrat sa stal slobodou. Voľbou. Telesnou autonómiou.
Dnes sa tá istá logika posúva ďalej. Už nielen embryo. Už aj dieťa v postieľke.
Už aj tri naraz.
Ak matka „nevládze“, ak ju „systém zlyhal“, ak mala „zlé lieky“, má údajne nárok na poľahčujúce okolnosti. Aj keď deťom omotala okolo krku cvičebné gumy.
Toto nie je pokrok. Toto je morálny suterén.
Liberalizmus tu už nehľadá spravodlivosť. Hľadá, koho ešte môže prehlásiť za obeť. A koho musí umlčať, aby sa mu rozpadol príbeh.
Sláva v hanbe
Apoštol Pavol to pomenoval pred dvetisíc rokmi. Ich bohom je brucho. Sláva v ich hanbe. Myslia na pozemské veci.
Keď ľudia prestanú slúžiť pravde, prestanú rozlišovať dobro a zlo. Hanba sa stane slávou. Vrahyňa sa stane ikonou „duševného zdravia“. Deti sa stanú kolaterálom.
Spoločnosť spoznáte podľa toho, koho uctieva. Ak je hrdinkou žena, ktorá zabila vlastné deti, sledujeme kolaps.
Kult absolútnej slobody ženy sa zvrhol. Sloboda, ktorá dáva matke právo obetovať deti, aby sa „oslobodila“, nie je emancipácia. Je to dogma. A dogma, ktorá ospravedlňuje vraždu bezbranných, je šialenstvo.
Čert ber takú slobodu.
Ak dokážeme hľadať výhovorky pre uškrtenie troch detí, nie sme pokrokoví. Sme slepí. A podpisujeme ortieľ nad vlastnou ľudskosťou.
Vražda je vražda. Bodka.
.jpg)
