Bohyňa spravodlivosti na Slovensku odhodila šatku cez oči a vyvaľuje ich, čo za zjavy sa to do nášho súdnictva bezočivo nasáčkovali. Absurdné divadlo je proti tomu, kto si tu trúfa obliecť sudcovský talár, neškodný inteleguánsky čajíček. Ak by sme si totiž predstavili naše súdnictvo ako divadelnú scénu, tak je priam šokujúce, ako sa do jej viditeľnejšej časti samoobsadili zboristi, klauni, komici, tragédi a exhibicionisti.
Zboristi
Ide o novú generáciu „talárnikov“, ktorým sa jednoducho nechce doštudovať a tak s titulom Mgr. bohorovne súdia. Čo im chýba na vzdelaní, nahrádzajú bujnou fantáziou. Tak napríklad istý Mgr. Jaroslav Šupa mal vyriešiť jasný prípad, kedy advokát pred iným súdom klamal. To samé je neprípustné. Takéto svojvoľné klamanie odsudzuje aj ETICKÝ KÓDEX CCBE PRE EURÓPSKYCH ADVOKÁTOV v bode 4.4. (cit. Advokát/advokátka nesmie súdu nikdy vedome predkladať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie), ale hlavne § 14 Advokátskeho poriadku, že pri výkone právnej služby nesmie byť vyjadrenie advokáta nepravdivé. A hoci Slovenská advokátska komora má vlastný Etický kódex s rovnakým odsúdením advokátskych lží, nečakajte, že by za to nejakého svojho člena disciplinárne riešili. Veď platí členské! No a pán Šupa v rozpore s predloženými dôkazmi to vyriešil „na šupu“ – profesionálne advokátske klamstvo pred súdom je vraj prejavom „slobody prejavu“?! Zbohom, zdravý rozum…
No ale čo čakáme od mládežníkov, ktorí vlastnú povinnosť úplného právneho vzdelania podliezli. Veď majú vzor v nedoštudovanej Zuzanke, ktorá to dotiahla až do prezidentského paláca, a až na Stanforde (kde ju poslali jej západní tútori za odmenu) sa zistilo, že je to pravá blondína…
Komici a klauni
Zo staršej generácie tu máme osoby neschopné, ale chránené falošnou stavovskou solidaritou. Taká samosudkyňa JUDr. Dana Káčerová dokáže porušiť všetky pravidlá súdneho konania, akceptovať neakceptovateľné a bizarným spôsobom naťahovať súdne konanie na celé roky, aby nakoniec dospela k záveru, že celé konanie je pre absenciu legitimity nezmyselné. Ale na to bola upozornená už na samom začiatku?!
A čo o tejto ochotníčke hovorí stránka Otvorené súdy? Nech sa páči:
Odvolanie proti jej rozhodnutiam je podávané v približne 18,1% prípadoch, pričom priemer v rovnakej agende je 8,9%. To je dvojnásobok!
Z celkového počtu rozhodnutí sudcu je zmenených alebo zrušených 5,4%, pričom priemer v rovnakej agende je 3,3%. Opäť takmer dvojnásobok!
Odhadovaná priemerná dĺžka konania sporu v jej réžii bola 457 dní. Priemer bol 346 dní. Ona ho štandardne prekračovala o 132%.
Sudkyňa mala na konci roka 2013 nevybavených 334 prípadov. Priemer bol 238. Opäť prekročenie o viac ako 140%.
Spomedzi 739 hodnotených sudcov sa umiestnila na 654-658 mieste. Za kvalitu jej sudcovského výkonu získala 6,5 z 15 možných bodov (teda menej ako polovicu!), za efektivitu 7,25 z 25 (teda tretinu normy!).
Samosudkyňa JUDr. Dana Káčerová je aj rekordérkou. Priemer súdnych pojednávaní na danom súde bol 25,8 mesiaca. To ona tromfla v konkrétnom prípade až na 103 mesiacov, teda 2 958 dní, čiže viac ako štvornásobne!
A na túto chronickú neschopnosť pani samosudkyne doplácali stovky občanov.
Tieto doslova súdne zvrhlosti by si nemohla dovoliť, keby ju nechránila zmienená falošná sudcovská solidarita.
Odvolanie voči jej bizarným praktikám putovalo v tej istej budove z Okresného na Krajský súd dvadsaťjedna mesiacov. A korunu tomu nasadil jej nadriadený, JUDr. Golian, ktorý ju celý ten čas kryl a na sťažnosť pre jej notorické prieťahy v konaní odpísal, že on sa tým nebude zaoberať, lebo on sa môže zaoberať len prieťahmi v súdnom konaní?! To je výkon súdneho klauna!
Tragédi
Ich výkony som opísal podrobne v knihe „Slovensko – raj kajúcnikov, Spravodlivosť podľa Matoviča“. Ako fatálne spolitizovaní sudcovia zvlášť vynikli Ján Mazák, Ján Hrubala, Juraj Kliment a Pamela Záleská. Posledne menovaná vynikla svojimi „chlapáckymi“ výrokmi v súdnej sieni, aj na verejnosti, ktoré nielenže nepatria do úst ženy, ale ani slušného človeka a už vôbec nie sudkyne, ktorá má povinnosť rešpektovať prezumpciu neviny. Práve prezumpcia neviny v jej konaní absentuje takmer úplne.
A prečo to spomíname? No preto, že aj po výmene na najvyšších postoch súdnej moci tu táto pani naďalej straší a disciplinárne konania voči nej interpretuje žltá tlač, ako keby chudera trpela za to, že sa musí zo svojich svojvoľných konaní v sudcovskom talári aj zodpovedať. A tie jej sudcovské kotrmelce opísal až na 50-tich stranách autor knihy „Lipšic – príbeh politického podvodníka“, novinár Peter Tóth.
Extra-exoti
Smrteľnú ranu nášmu súdnictvu zasadili exhibicionisti, ako Harabin, a politickí manipulátori, ako Kolíková. Ten prvý si ho kompletne sprivatizoval a svojvoľne trestal sudcov, čo nesúdili podľa jeho svojvôle. Napríklad aj v jeho kauzách. Bizarné je, že jeho šofér Sklenka sa dostal až na post podpredsedu Okresného súdu, aby sa následne stal jedným z najskorumpovanejších sudcov zapleteným do viacerých káuz!
„Krvavá Mary“ Kolíková má už navždy na rukách krv nevinného generála Lučanského, čo je dôkladne zdokumentované v knihe „Smrť generála Lučanského – zúčtovanie“. No a jej prenasledovanie sudcov, ktorí bránili zákonnosť je takisto dobre zadokumentovaná v už spomínanej knihe „Slovensko – raj kajúcnikov, Spravodlivosť podľa Matoviča“. Pozoruhodné na tom je, že u tejto osoby kompletne absentuje sebareflexia a drzo sa naďalej vytŕča na našej politickej scéne!
Táto ryba smrdí celá!
Naše súdnictvo postihol ako mor neolibrealizmus a s tým spojené absurdity. Napríklad:
Formality valcujú spravodlivosť. Na príklade zločinnej skupiny čurillovcov vidíme absurdné tančeky o tom, ktorý súd je v ich kauzách príslušný. A logika by dala, že nepríslušný súd by automaticky mal návrh prokurátora na väzbu posunúť príslušnému. Ale to sa nedeje! Celý návrh automaticky padá?!! Mimochodom, za to sú opakovane zodpovední prokurátori menovaní generálnym prokurátorom a žiadny z nich za toto zlyhanie nebol disciplinárne riešený?!
Z klasiky v občianskych sporoch, kde účastníci označení ako Navrhovateľ a Odporca, boli títo „prekabátení“ na Žalujúceho a Žalovaného, čo povzbudzuje niektorých Navrhovateľov, aby sa stavali do pózy žalujúceho prokurátora a naopak Odporcov psychicky stigmatizuje.
Odjakživa platilo, že trestný čin sa súdil podľa zákonov platných v dobe činu. Teraz platí absurdita, že sa prihliada na ten zákon, ktorý možného páchateľa zvýhodňuje, viď kauza Slota?! Páchatelia teda majú väčšie práva ako ich obete! Dodnes verejnosť straší domáhanie sa takéhoto nad-práva masových mafiánskym vrahom Černákom, čo vraj „musel“ vraždiť?! Viac o tomto jeho svojskom výklade práva v knihe „Mikuláš Černák prehovoril?“.
Trestné oznámenia sú notoricky a masovo ignorované. Veď ako je možné, že streľba pána Rizmana zo 4. septembra 2024 dodnes nemá žiadny verejnosti známy záver vyšetrovania?! Podľa bezpečnostného analytika Juraja Zábojníka: „Nechápem, čo pán Rizman stváral. Takýmto ľuďom ako on zbraň do rúk nepatrí. Mali by okamžite konať policajné zložky. Ja osobne by som mu zadržal zbrojný preukaz.“ Ale nič také sa nedeje, je tu „ticho po plešine“.
Naše súdnictvo sa dostalo do bažiny neoliberálneho ohýbania práva a nevie, ako z neho. Alebo naozaj nechce?
.JPG)
.jpg)
