Keď veľvyslanci Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie prišli v Moskve hovoriť o Ukrajine, mohlo to na prvý pohľad vyzerať ako náznak obratu. Po rokoch vojnových vyhlásení, sankcií, dodávok zbraní, mediálnej mobilizácie a politickej démonizácie druhej strany sa zrazu opäť objavilo slovo rokovanie.
Lenže pri mieri nestačí sledovať, kto prišiel k stolu. Dôležitejšie je, s akým vnútorným nastavením k nemu prišiel.
Ak niekto roky hovoril jazykom vojny, nemôže sa zo dňa na deň stať dôveryhodným hlasom mieru iba tým, že zmení nadpis tlačovej správy. Mier nie je diplomatická kulisa. Mier nie je fotografia pri stole. Mier nie je ani preformátovanie bojiska do výhodnejšej politickej polohy.
Mier je zmena logiky.
A práve tu sa ukazuje najväčší problém západného prístupu k Ukrajine.
Keď sa mier podobá na nový Versailles
Ak sa pod mierovým plánom rozumie okamžité zastavenie bojov na súčasnej línii, následné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, prítomnosť západných vojenských štruktúr na jej území, ponechanie zmrazených ruských aktív ako nátlakového nástroja a zároveň pokračovanie cesty Ukrajiny do NATO a EÚ, potom je namieste položiť jednoduchú otázku:
Je to mier, alebo len premyslenejšia prestávka pred ďalším kolom vojny?
Dejiny poznajú situácie, keď sa dokument nazýval mierom, ale v skutočnosti niesol v sebe zárodok ďalšieho konfliktu. Versailles po prvej svetovej vojne je najznámejším príkladom. Formálne ukončil vojnu. Vnútorne však vytvoril poníženie, revizionizmus, túžbu po odvete a nové mocenské usporiadanie, ktoré sa ukázalo ako dočasné.
Preto je nebezpečné, ak sa dnes mier na Ukrajine chápe ako diplomatická konštrukcia, ktorá má jednej strane zabezpečiť všetky strategické výhody a druhej strane ponechať len možnosť dočasne zložiť zbrane.
Takýto mier nebude mierom. Bude to zamrznutá vojna.
A zamrznutá vojna nie je pokoj. Je to iba ticho pred ďalšou búrkou.
Rusko nemožno z mieru vytesniť a zároveň s ním rokovať
Západné vlády sa dostali do vlastnej pasce. Roky tvrdili, že s Ruskom sa nedá hovoriť ako s legitímnym bezpečnostným aktérom. Súčasne však dnes potrebujú, aby Rusko prijalo podmienky ukončenia vojny.
To je vnútorný rozpor.
Nemôžete niekoho celé roky vyhlasovať za absolútneho vyvrheľa a potom očakávať, že prijme vaše návrhy ako prejav dôveryhodnej diplomacie.
Tým sa nehovorí, že Rusko je bez viny. Nehovorí sa tým ani to, že utrpenie Ukrajiny neexistuje. Existuje. A je obrovské. Ale ak má vojna skončiť, treba rozlišovať medzi morálnym súdom a funkčnou diplomaciou.
Morálny súd hovorí: kto nesie zodpovednosť?
Funkčná diplomacia sa pýta: čo musí byť splnené, aby zajtra zomrelo menej ľudí než dnes?
Ak sa tieto dve roviny pomiešajú, nevznikne spravodlivosť. Vznikne len ďalšia vlna mŕtvych.
Ukrajina nesmie byť trvalým bojiskom cudzej stratégie
Ukrajina dnes trpí nielen pod ranami vojny, ale aj pod váhou cudzích očakávaní. Jedni z nej chcú urobiť symbol odporu. Druhí nárazníkovú zónu. Tretí nástroj oslabenia Ruska. Štvrtí budúci ekonomický priestor. Piatym slúži ako volebná téma.
Ale Ukrajina je predovšetkým krajina ľudí.
Ľudí, ktorí majú mená, rodiny, cintoríny, zničené mestá, stratené detstvo, unavených mužov na fronte a ženy, ktoré už roky čakajú, či sa im niekto vráti domov.
Ak má byť mier skutočný, nesmie byť postavený len na geopolitickej mape. Musí byť postavený aj na otázke ľudského prežitia.
Preto prvá otázka mieru nemá znieť: kto geopoliticky získa?
Má znieť: koľko životov ešte musí byť obetovaných, kým politici priznajú, že vojna už splnila všetky svoje strašné funkcie a teraz už iba požiera budúcnosť?
COPEA-ovský pohľad: mier ako remíza, nie ako triumf
Občianska iniciatíva COPEA Slovakia vychádza z presvedčenia, že mier nie je slabosť. Mier je najvyššia organizačná forma Bytia.
V jadrovom veku už nemožno uvažovať v starých kategóriách absolútneho víťazstva. Ak jedna strana dosiahne úplné poníženie druhej, nevznikne bezpečnosť. Vznikne pomsta. Ak jedna strana získa všetko a druhá nič, nevznikne mier. Vznikne nový odpočet.
Preto COPEA hovorí o remíze.
Nie o remíze ako o zbabelosti. Nie o remíze ako o kapitulácii. Ale o remíze ako o civilizačnej múdrosti, ktorá chápe, že v niektorých konfliktoch je najväčším víťazstvom to, že nikto nebude zatlačený do existenčného poníženia.
Mier na Ukrajine nemôže byť západným diktátom Rusku.
Nemôže byť ani ruským diktátom Ukrajine.
Nemôže byť ani politickým marketingom európskych lídrov.
Musí byť prechodnou architektúrou rovnováhy, ktorá zastaví krvácanie, otvorí komunikačné kanály, oddelí bezpečnostné otázky od propagandy a vytvorí čas na nové usporiadanie Európy.
Mier nie je osobná značka politika
V poslednom období vidíme, že slovo mier začínajú používať aj politici a verejné osoby, ktoré ešte nedávno mlčali alebo sa pohybovali v bezpečných mantineloch hlavného prúdu. Samo osebe to nie je zlé. Každý hlas za mier je lepší než ďalší hlas za eskaláciu.
Ale treba byť opatrný.
Mier sa nesmie stať osobnou značkou.
Mier sa nesmie stať prípravou na funkciu.
Mier sa nesmie stať nástrojom sebaprezentácie.
Mier je služba.
A služba sa pozná podľa toho, že človek nehľadá najprv vlastné miesto na fotografii, ale miesto, kde môže znížiť napätie, ochrániť život a otvoriť cestu k rozhovoru.
To je rozdiel medzi mierovou rétorikou a mierovou prácou.
Čo by mala hovoriť slovenská mierová pozícia
Slovensko nemusí hrať veľmoc. Nemá na to veľkosť, armádu ani historické postavenie. Ale môže mať niečo iné: čistý jazyk rovnováhy.
Slovenská mierová pozícia by nemala byť ani proruská, ani protiruská, ani prozápadná v slepom zmysle slova. Mala by byť proľudská.
Mala by povedať:
Nechceme predlžovať vojnu.
Nechceme obchodovať s ukrajinskou krvou.
Nechceme vytvárať nový Versailles.
Nechceme mier, ktorý bude len prípravou na ďalšiu vojnu.
Chceme takú dohodu, ktorá zastaví zabíjanie a zároveň nevytvorí existenčné poníženie žiadnej zo strán.
To nie je jednoduché. Nebude to čisté. Nebude to ideálne. Nebude to prijaté fanatikmi na oboch stranách.
Ale práve preto to môže byť skutočné.
Najprv treba zmeniť jazyk
Vojna sa nezačína iba výstrelom. Začína sa jazykom.
Najprv sa druhá strana prestane počúvať.
Potom sa prestane chápať.
Potom sa prestane považovať za ľudskú.
A nakoniec sa začne považovať za cieľ.
Preto sa ani mier nezačína podpisom. Začína sa jazykom.
Ak chcú západné vlády hovoriť o mieri, musia prestať hovoriť jazykom vojny. Ak chce Rusko hovoriť o bezpečnosti, musí pochopiť, že bezpečnosť jednej krajiny nemôže byť postavená na trvalom strachu druhej. Ak chce Ukrajina prežiť, nesmie byť navždy uväznená v úlohe bojiska cudzej stratégie. A ak chce Európa prežiť ako civilizačný priestor, musí sa vrátiť k diplomacii skôr, než sa diplomacia stane už len spomienkou historikov.
Mier na Ukrajine nebude dokonalý. Ale môže byť živý.
A živý mier je lepší než dokonalá vojnová fráza.
Lebo mier nie je slabosť.
Mier je okamih, keď sa Bytie odmietne ďalej obetovať pýche mocných.
.JPG)
