Prišla jar a s ňou tu máme záhadnú vlnu viróz. Záhadná je v tom, že bola avizovaná ako super-chrípka, ale médiá prestali písať o novom variante Covidu. Takže milióny a milióny dávok anti-covidových dávok vakcíny, nakúpené z našich spoločných peňazí super-korupčníčkou Lajnovou sa môžu spláchnuť do kanalizácie. Momentálna viróza sa vyznačuje takmer výlučne vysokými teplotami a slabosťou. Minimálne sa objavuje kašeľ, či plný nos. A liečenie? Stačí to vyležať a dobre sa zásobiť vitamínmi. No a o tie ide…
Zázračný vitamín C?
Moderná doba radikálne zmenila naše návyky. Už sme aj zabudli na slovenské porekadlo: „Marec, poberaj sa starec.“ Po dlhej zime boli telá našich predkov oslabené a prejavil sa aj nedostatok vitamínov v čerstvom ovocí a zelenine.
A aj v decembri dnes zbehne rozprávková Marienka pre jahody nie za Mesiačikmi, ale do super-marketu. Navyše propagácia vitamínov masívnou reklamou farma-firiem spôsobili, že to väčšina z nás rieši automatickým, takmer denným pojedaním tabletiek s rôznymi vitamínmi – najmä C, B a D.
Za jedným z nápadov, ako sa dožiť vysokého veku, stál dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny, biochemik Linus Pauling. Sám na sebe dokazoval, že vysoké dávky vitamínu C nás chránia pred voľnými radikálmi, a tak predlžujú životnosť nášho tela. Paradoxom je, že človek si nie je schopný vitamín C sám vytvoriť. Prijímame ho v potrave, hlavne v zelenine a ovocí. Bežná dávka, ktorú by sme mali denne prijať, našťastie nepresahuje 50 miligramov. Linus Pauling ich hltal denne dva gramy. A skutočne sa dožil 93 rokov. Jedinou chybičkou tejto teórie je fakt, že prebytočný vitamín C nedokáže naše telo zužitkovať, a tak nadmerné dávky končia v kanalizácii, ako „zlatý“ moč. Našiel sa však vedec, doktor Emil Ginter z vtedajšieho Ústavu výživy ľudu, ktorý skombinoval vitamín C s balastnou látkou pektínom. Ten zachytí vitamín dlhšie v tele, a tým jeho využitie predĺži. Každý dnes už iste vie, že vitamín C nájdeme v ovocí. Málokto však vie, že pektín je súčasťou medzibunkovej hmoty ovocia. Doktor Ginter tak vynašiel – jablko. Tento vitamín obsahuje, samozrejme, aj iné ovocie. A toho je na tradičných trhoch, ako napríklad v srbskej Banja Luke, až oči prechádzajú.
Mimochodom, jedna z najstarších žien Európy žila na Slovensku a mala pozoruhodný prístup k jedlu – bolo jej jedno, čo jedla, a jedla len úchytkom, zato ale trvala na tom, že musí zjesť denne jedno jablko a tento zvyk dodržala do svojich takmer 107 rokov života. No a najdlhšie žijúca Japonka, pani Minagawa Yone, sa dožila 114 rokov a tiež nedbala veľmi na jedlo, polovicu z neho často nechala, ale vždy zjedla celý banán. Kombinácia C-vitamínu a pektínu sa osvedčuje všade.
Vitamínov je viac
Pozornosť by sme mali venovať aj vitamínu B6, ktorý sprostredkúva syntézu neurotransmiteru GABA a napomáha tak optimálnemu fungovaniu mozgu vo vyššom veku. Tím holandských vedcov pod vedením J. B. Deijena z Vrije Universiteit v Amsterdame urobil porovnávaciu štúdiu na dvoch skupinách po 38 sebestačných, zdravých mužoch vo veku 70-79 rokov. Jedným podávali tri mesiace dennú dávku 20 mg vitamínu B6, kým druhá dostávala čisté placebo (látku bez účinku). Priemerná populácia v Holandsku má totiž nedostatok tohto vitamínu – muži 70 % a ženy len 55 % RDA (Recommended Dietary Allowances). Nedostatok tohto vitamínu dokonca nahráva vzniku duševných chorôb, na čo v roku 1987 upozornili Merill a Henderson. Vyhodnotenie už spomínanej štúdie na základe batérie inteligenčných testov potvrdilo zlepšenie hlavne dlhodobej pamäti v skupine so zvýšeným príjmom vitamínu B6. Autori štúdie dodávajú, že pre dobrú kondíciu nášho mozgu vo vyššom veku je potrebná celá škála ďalších esenciálnych látok, ako sú tiamín, riboflavín (B2), vitamín B12 a E.
Ale veľký pozor na „multi“-zázraky z lekární (viac sa dočítate TU: https://tulacky.net/v-knihe-laboratorium-dlhovekosti-o-vitaminoch-a-mineraloch/)
.jpg)
.jpg)
