Naši predkovia teda vynášali a pálili Morenu. Rituál už tak trochu na hranici čiernej mágie. Dnes sa u nás vo veľkom prevádzkuje hlavne v materských školách, kde akiste mnohým malým Slovákom pri tom kvalitne stuhne krv v žilách. Ale zrejme o to ide, pretože narodiť sa ako Slovák nie je med lízať a treba si preto patrične zvykať už od útleho veku. Proste byť odolný… A čo je lepšie ako zažiť v materskej škole jeden týždeň prednášku policajtov a hasičov a o pár týždňov nato ísť zapáliť slamenú postavu a hodiť to v prírode do nejakého vodného toku.
Morena teda predstavovala zrejme všetko to nepríjemné, čo obnášali najťažšie mesiace roka – november až apríl – a síce chlad, tmu, hlad, choroby, psychickú nepohodu. Niet divu, ani väčšina našich súputníkov – vtáctva – by to v tomto zemepisnom pásme nezvládla a preto po spálení Moreny prilietajú ostošesť – v záhradách sa medzi prvými ukáže žltochvost domový (ktorý o nejakej žltej ani nechyruje) a potom tí naozaj neprehliadnuteľní – majestátne bociany. A keď už dorazia belorítky – alias lastovičky, tak už môžeme stopro prezúvať na letné…
Vzduch v tom čase neraz človeka omráči svojou vôňou absolútnej sviežosti, zvuky vtáctva privodzujú samočinné zvyšovanie psychickej pohody a vyrovnanosti. Je čas na znovuzrodenie ľudskej bytosti, znovu po roku príroda človeka dobije energiou a približne začiatkom júna sa každý z nás cíti citeľne lepšie. Len si to veľakrát neuvedomuje.
A zrazu tu stojí človek posilnený, svieži a radostný a má znovu pred sebou ďalší rok, v ktorom môže zapôsobiť.
.JPG "Marek")
.JPG)
