Prečo naše európske peniaze končia vo vreckách namiesto na fronte?
Nedávno som surfoval po internete a narazil na post na Facebooku, ktorý ma naozaj dostal. Politik z Republiky Miroslav Suja otvorene hovoril o korupčnom škandále na Ukrajine – o tom, ako miliardy európskej pomoci miznú vo vreckách ukrajinských elít namiesto toho, aby išli na obranu krajiny.
To ma šokovalo, pretože naši politici tu na Slovensku neustále opakujú, že Ukrajinci bojujú deň aj noc za slobodu a nezávislosť. A zrazu tu máme niečo, čo túto idylickú naratívu otriasa do základov. Začal som sa do toho hlbšie bahať a našiel som ďalšie hlasy – napríklad Miloš Kováčik zo strany Za naše Slovensko, ktorý zverejnil video, kde rozoberá tieto udalosti a kladie podobné otázky ako ja.
Pravdu povediac, mám jednu veľkú otázku. Prečo my, občania EÚ, musíme dávať ďalšie miliardy tentokrát nie len na zbrane, ale aj do rúk ukrajinských politikov, ktorí si ich podelia? Tento škandál nie je nejaká slovenská senzácia. Aj západné médiá o ňom píšu, hoci s oneskorením a v tlmenom tóne. Napríklad Reuters informovalo o veľkom vyšetrovaní v energetickom sektore, kde ukrajinské protikorupčné orgány odhalili schému, ktorá stála krajinu až 100 miliónov dolárov.
The Wall Street Journal prinieslo správu o rezignácii dvoch vysokopostavených ministrov – ministra spravodlivosti a ministra energetiky – v súvislosti s podozreniami z korupcie v energetike, ktorá ovplyvňuje celú ekonomiku v čase vojny.
A Le Monde nešetrilo kritikou. Prezident Zelensky čelí najväčšiemu korupčnému škandálu svojej éry, kde sú zapletení jeho blízki spojenci, vrátane ľudí z jeho kancelárie.
Tieto články vyšli len pred pár dňami, čo je prekvapujúce – po štyroch rokoch konfliktu sa totiž západné médiá zameriavali skôr na glorifikáciu ukrajinského boja, než na jeho temné stránky. Prečo práve teraz? A prečo to trvalo tak dlho?Zelensky sa medzitým stretáva s európskymi lídrami, americkými politikmi a dokonca s predstaviteľmi OSN – a nikto mu nepoloží priamu otázku: Kde sú naše peniaze?
Žiadne nepríjemné konfrontácie, žiadne verejné výzvy na transparentnosť. To je podozrivé. Podľa BBC sľúbil Zelensky kompletnú reformu štátnych energetických firiem po odhalení škandálu, kde jeho spojenci údajne odčerpali milióny z jadrovej energetiky.
Ale slová sú lacné. The New York Times píše, že tento škandál šokuje Zelenského vnútorný okruh a ohrozuje jeho imidž reformátora, ktorý sa kedysi pustil do boja proti oligarchom.
Teraz však vyzerá, že korupcia sa vrátila v plnej sile – a to práve vtedy, keď Ukrajina potrebuje každé euro na front. A tu prichádza tá najcitlivejšia časť. Naši daňovní poplatníci v EÚ sme od začiatku vojny naliali do Ukrajiny stovky miliárd eur – na zbrane, humanitárnu pomoc, obnovu. Podľa odhadov EÚ ide o viac ako 100 miliárd eur len od nás.
Ale ak časť z toho mizne v korupčných schémach, ako je tento energetický škandál, kde skončí zvyšok? Do armády? Alebo do súkromných jácht ukrajinských elít? A čo ak tie peniaze tečú aj späť do európskych bánk alebo lobistických sietí? Atlantic Council to nazýva najväčším testom pre Zelenského protikorupčné ambície – a my sme v tom všetci zapletení.
Kto sú teda skutoční beneficiári tejto vojny? Nie sú to len ruskí agresori, ako nám hovoria v správach. Sú to tí, ktorí z korupcie žijú – ukrajinskí politici, medzinárodní zbrojári a možno aj niektorí naši spojenci v Bruseli, ktorí zatvárajú oči. Suja to v tom svojom poste trafil priamo do čierneho. Peniaze nekončia na fronte, ale vo vreckách vyvolených.
Je načase, aby sme sa pýtali nahlas. Koľko ešte zaplatíme za ilúziu slobody, kým sa prebudíme? Ak chceme skutočnú pomoc Ukrajine, musíme najprv vyčistiť tie kanály, kadiaľ tie peniaze tečú. Inak budeme len sponzormi cudzích škandálov.
M.Kovač
.jpg)
