Chyba, ktorá môže rozbiť národ

To je názov rozhovoru redaktora Hlavných správ s PhDr. Hrnkom, CSc., teda vzdelaním nie len doktora, ale aj kandidáta historických vied. Verím, že sa nikto neurazí, keď som použil názov uverejnenej úvahy  ktorý ma podnietil k blogu.

Pán Hrnko, má absolútnu pravdu, keď vyjadruje svoj nesúhlas s krokom vlády vytvoriť špeciálne školy pre deti utečencov z Ukrajiny. Tento skutok je z tej istej kaše akú varíme už po dlhé stáročia. Obdivujeme a podporujeme všetko cudzie, všetko zahraničné oproti tomu potierame všetko naše. Znevažujem našich bardov, zveličujeme ich nedostatky hoc tí cudzí majú  rovnaké ba i väčšie.  Neprekáža nám, že Franz Liszt patrí Maďarom, že Móric Beňovský bol Poliak, že Masaryk je tatíček aj Slovákom, že že Štúr bol drevo štep spoločného kmeňa, za náš prvý štát sa musíme hanbiť, … .Je to naša stará, medzi národmi výnimočná vlastnosť –  bičovanie národného povedomia až do sebazničenia. Nie len to. Naši vlastní štátni úradníci beztrestne ničia materiálne aj duchovné národné bohatstvo. Tak ako dokázali na vstup prúdenia podzemnej vody z Dunaja do unikátnej zásobárne postavili fabriku na spracovanie ropy, tak teraz velebia výstavbu toxickej fabriky na najúrodnejšej pôde Slovenska. Tak, ako dokázali zabetónovať históriu v podzemí bratislavského hradiska, tak ju ničia pri Šuranoch. To nie je náhoda. To je naša stigma.

Pod líniou Viedenskej arbitráže vedome vychovávame mládež, ktorá sa jazyk štátu učí ako cudzí tak si aj buduje vzťah k Felvidéku. Chápeme aj právo Goralov byť osobitou národnostnou menšinou. Podľa tejto rovnice majú rovnaké právo aj je rovnaké ako právo Záhoráci, Stredoslováci, Šarišania či Gemerčania. Stačí, aby sa narodil klon Konráda Henlaina a máme vymaľované. Prvý krok už je urobený. Súdom potvrdené zneváženie Ľudovíta Štúra, národného vzdelanca – pôvodcu lepidla národa – Slovenčiny. Štúr nebol prvý ani posledný kto si uvedomoval význam jazyka pre definovanie národa. Jazyk národ zjednocuje a folklór ho vyfarbuje. Štúr nie je jediný, koho vlastný národ slovenský ostrakizuje a prenasleduje. Stigma nepustí.

Oslabiť národné povedomie znamená oslabiť súdržnosť národa. Národ bez súdržnosti je iba krôčik od národa bez štátnosti. Národ bez štátnosti stojí nad priepasťou zániku. To veľmi dobre vedia historici. A sú to práve zapredaní historici čo myšlienku zmaru národných štátov v záujme veľkej Európskej únie ovládanej malou skupinkou nevolených vládcov podporujú. V archívoch klonujú rakovinové bunky u nás je to SHÚ SAV prostredníctvom vybraných politických strán vírus očkujú – u nás je to strana PS aj KDH a médiami voľne šíria do občianskeho priestoru. Synergiou potom spochybňujú každý úd národnej spolupatričnosti a národnej hrdosti.

Zmenu by mohol priniesť osvietený minister školstva a skutočne Slovenská vláda. Prvým krokom by bola naozaj slovenská učebnica dejepisu a naozaj slovenské základné školstvo. Všetky menšiny (okrem rómskej) by museli mať vyučovací jazyk slovenský a druhý jazyk materinský. Potom by neboli rozpory ani žiarlivosti na menšinové školstvo. Nikto by neprotestoval, keby Gorali, Maďari, Česi, Poliaci, Nemci, …, udržiavali svoj jazyk vo svojej komunite podľa ľubovôle. Veď všetci sú občania Slovenskej republiky ktorú nezaložia žiadna menšina, ale národ slovenský. Nikomu nebude prekážať ak štátny úrad vedie občan inej ako slovenskej národnosti, lebo aj tento úradník bude na svoj štát hrdý. Aj on má záujem, aby Slovenská republika prosperovala. Je si vedomý, že všetky školy, všetky inštitúcie, všetky zariadenia, všetky fabriky, aj všetky obchody v celom štáte sú mu otvorené bez jazykovej bariéry.

Tak to riešia aj v našom najbližšom, ale aj širokom okolí. Nemajú stigmu seba bičovania. V Česku nie je ani jedna slovenská škola a rovnako tak v Poľsku, či na Ukrajine. Maďarsko je výnimočné v tom, že v názve niekoľko škôl kvázi slovenských majú, ale skutočne iba kvázi. Oni sú iní. Nebičujú sa. Naopak, vždy nájdu pochopenie a ospravedlnenie pre svojho hoc aj medzinárodným tribunálom odsúdeného. To nerobia kvázi, ale naozaj. Pre každého kto sa hlási k národu majú pripravenú pomoc bez ohľadu či sa jedná o školáka, matku, športovca či podnikateľa. Robia to otvorene aj skryte.

Pán Hrnko je oprávnene nespokojný. My si teraz užívame školskú zamatovú revolúciu a inklúziu. Ani na prstoch dvoch rúk nespočítam koľké vylepšenie za ostatných 30 rokov to je. Výsledky tých predchádzajúcich reforiem už sedia v poslaneckých laviciach. Kto si chce vyhodnotiť úspechy školstva môže navštíviť rokovanie parlamentu, pozrieť priamy prenos, či vypočuť príspevok. Výroky nevedomcov, mudrcov bez poznania histórie, bez vnímania súvislostí, bez schopnosti analytického posudzovania zato vyzbrojených neobmedzenou aroganciou budia oprávnenú obavu o našu budúcnosť.

Deštrukcia štátu pokračuje neschopnosťou všetkých vlád definovať víziu smerovania, nekonečnými reformami školstva, bez koncepčnou menšinovou politikou vrátane tej národnostnej a teraz aj znižovaním životnej úrovne spôsobenou vládou Matoviča občania strácajú pozitívny vzťah k vlastnej štátnosti. Pán Hrnko má pravdu.