Reakcia na článok o NATO

Článok je obsažný a autor sa snaží rozkryť dnešnú situáciu, ktorú asi väčšina z nás vníma rovnako. Je tu zasa to ale…
Každý, kto sa pustí do rozboru tohto stavu otvára len jeden šuplík z tej veľkej almary, ktorá ho má v sebe. Všetci sa tak akosi plácajú po povrchu a boja sa tvrdej kritiky toho, čo tento stav vytvára. Vrcholného štádia kapitalizmu a tým je imperializmus. NATO je len jedným z mnohých iných faktorov, alebo organizacíí, potažmo zoskupení, ktoré slúžia len jednému cieľu. Zotročuj a panuj. Je to ako ten povestný had požierajuci si svoj ocas. Systém, ktory neponúka iné riešenie, len zmar.
Virtuálne niečo dosiahlo dnes svoj vrchol. Život založeny na drancovaniu, nadvýrobe a nadspotrebe dosiahol svoj vrchol, alebo lepšie povedané dno. Peniaze stratili svoju hodnotu a tak rotačky chŕlia ďalšie a ďalšie bezcenné papieriky. Zisk sa tak postavil vyššie nad reálnu hodnotu a možnosť spotreby. Sklady su plné vsetkého možného, ale vyroba beží na plné obrátky. Ničia sa stovky, tisíce až milóny ton potravin, ale miliarda ľudí na tomto svete zomiera od hladu. Každé tri minúty zomrie niekto od hladu a každých päť minút od nemožnosti si dopriať zdravotnickú opateru. Deti, mladi, ľudia v produktívnom veku a aj tí, čo by mali jeseň života dožiť v kľude a pokoji. Humanizmus nadovšetko.
Farmaceutické koncerny zámerne produkujú liečivá, ktoré v mnohych prípadoch majú efekt placeba. Zisk za každú cenu. Tlačia do nás neskutočné množstvo voľnopredajných medikamentov, ale nikto nám nepovie prečo by sme ich nemali brať. Ten, kto sa o to snaží, tak toho zvyčajne postihne nešťastná náhoda, alebo iný koniec. Mŕtvi nerozprávajú. A tak do seba tlačíme a myslíme si, že robíme to najlepšie pre svoje zdravie tony chemikálií. Miesto vyležania chrípky do seba nacpeme zazračné nápoje, alebo tabletky a neumožníme tak telu vysporiadať sa s chorobou. Príroda nám nadelila schopnosť obrany, ale my si túto schopnosť zámerne ničime. Chorý ťažko získa prácu a zisky nadovšetko. Ničíme si tak zdravie nie v svoj prospech, ale v prospech a bohatstvo pár desiatok svíň, ktoré držia v rukach akcie týchto továrni na smrť. A našich dobrodincov zamestnávateľov. Oni si svoje choroby určite náležito vyležia. To je ďalší šuplík z toho množstva šuplikov z tej almary názvom kapitalizmus.
Bez vody vydrží človek možno dva dni, bez potravin dva týždne. Bez vzduchu necelé dve minúty. Na ten ešte našťastie neziskali práva, ale kto vie…
Otváram tak ďalší šuplik. Potraviny. Monsato so svojimi GMO potravinami otvorilo povestnú Pandorinu skrinku. Začali si hrať na bohov a vytvorili tak niečo, načo priroda potrebovala milióny rokov. Evolúcia za pár sekúnd a s výsledkom, ktorý nikto nepozná. Pre zisk nás donútia jesť čokoľvek. Jeme potraviny, ktoré len dve molekuly delia od plastov. Potraviny napchaté svinstvom a chémiou. Mäsom, ktoré už vlastne mäsom nie je. Zisky, zisky a zasa zisky. Veď čo, pokusných morčiat je na tejto planéte dost. Miliardy a miliardové sú aj zisky.
Je to len časť z tých šuplikov z almary názvom kapitalizmus. A šuplik NATO slúži na ochranu a šírenie tohto humanizmu v podaní euroatlantickej civilizácie a hodnôt. Civilizácie, ktorá si vzala za svoje jediný cieľ. Sebazáhubu a pomalú deštrukciu. Každý, kto uvažuje inak a vyznáva iné hodnoty je nebezpečný. A ten, kto vlastní 1/4 svetových nerastných zásob o to skôr. Ruská federácia sa tak musela zákonito stať tŕňom, nie tŕňom, ale brvnom v oku ušľachtilých humanistov euroatlantického besnenia. Je tu na mieste otazka a tá otázka na moju osobu aj padne, čo teda treba robiť a poraď, keď si taký múdry. Budem sa snažiť.
V prípade, ak sa mi doma niečo pokazí a je to v mojich silách, tak idem a v záujmu kľudu v rodine problém vyriešim. A tak napríklad našu almaru rozoberiem, šupliky zrepasujem, obsah vyhádžem a opäť ju poskladám. Čo je zlé nahradím a kľud a pokoj sa opäť rozhostí v rodine. Jednoduché, praktické a účelné riešenie. Len treba chcieť a mať potrebny motív.
Tá naša almara, v ktorej máme uložený celý náš život a v šuplíkoch sa skrývajú naše osudy, potrebuje ale vôľu chcieť ju opraviť viacerých z nás. Nie je vlastníctvom len pár desiatok jedincov, drziteľov akcií, alebo patentov. Do tých šuplikov prispievame všetci a právo na jej repasovanie tak patrí národom. Jedného stolára menom Putin už máme a tak treba pomôcť. Treba tak, ako autor. Otvoril jeden zo šuplikov a objasnil nám jeho obsah. Ja ďalšie dva a je len už na vás, koľko ďalších otvorime a vyhádžeme. Netreba sa báť a začať treba upratovať. A treba začať veci nazývať správnym menom. Ale s rozumom a jasným cieľom. My sme už zažili dobu, ktorá v tých šuplikoch mala vcelku poriadok a tá almara bola naša. Pamätáte si ju?