Po nedávnych útokoch Izraela a USA na Irán, sa do povedomia demokratickej, slobodu milujúcej spoločnosti včlenil pojem „preventívny úder“.
Teda vojenský útok a úder na toho, vojensky obvykle slabšieho, z koho má útočník (vyzerajúci na prvý pohľad ako hnusný agresor), „budúce bezpečnostné obavy“. Zrejme ide o nový paragraf medzinárodného práva, lebo nik zo znalcov to nepoprel ani neoponoval. Nuž dobre.
Mňa ale potom v tejto súvislosti zaujíma, ako budú reagovať niektorí iní hráči na medzinárodnom poli, pre ktorých toto právo, právo na nekritizovateľný, preventívny úder, na hocikoho, koho sa potenciálne obávajú, tiež platí?! Áno, aj oni majú toto právo. Lebo ani v tomto ohľade nik neprotestoval ani nevyjadril obavy z takéhoto práva. No ale potom …?!
Ak som pochopil vyššie napísané správne, potom by som celkom vážne neradil Nemcom, zradným Angličanom ani Francúzom, ani nikomu inému, aby sa vyhrážali komukoľvek. Najmä nie tomu, kto má na nich dostrel. Lebo vyhrážanie sa, neskrývané a arogantné, je myslím väčšou hrozbou ako len subjektívny pocit „bojazlivého“ preventívneho útočníka. A oni to bez váhania robia! Neboja sa? A vedia vôbec o tom??
Ja viem, že po stáročia hrozbami a kriváctvami ovládali časti sveta násobne väčšie, než sú oni samy. Ale vtedy medzinárodné právo nepoznalo „Preventívny úder“. Teraz sa zdá, že situácia sa zmenila. Vedia o tom v Berlíne? Londýne? Paríži? Washingtone? Zdá sa mi že nie. Lebo ináč by sa nevyhrážali všetkým navôkol. Že sa ich musia všetci báť!!
Povedzte im prosím, že situácia, najmä v medzinárodnom práve, sa významne zmenila. Povedzte im to. Lebo nechcem aby sme prišli o Berlín, o Paríž, ani o Londýn, ani keď ma tam nič neťahá.