Ak by náš starobylý, národom milovaný jazyk bola matka, plakala by každý deň. Plakala by hneď ako by si zapla rádio, alebo pustila televíziu. Darmo sa mnohí z nás ozývajú, darmo upozorňujú, darmo poukazujú na klesajúcu úroveň jazykovej čistoty v masmédiách. Akoby hrach na stenu hádzali. Horšie však je to, že hrubé porušovanie jazykových pravidiel upevňuje tieto lapsusy aj v bežnej hovorovej praxi nie len staršieho obyvateľstva, ale najmä u našej mladšej generácie. Kto neverí, nech sa započúva do komunikácie v priestore, kde „írečito šteboce omladina“.
Žiadali sme jazykový dozor v priestoroch STVR, žiadali sme Jazykový ústav Ľudovíta Štúra aj Maticu slovenskú o súčinnosť pri ochrane Slovenčiny. Hrach na stene by bolo počuť hlasnejšie. Ak by som chcel diagnostikovať to čo sa deje v našom „lepidle národa“, musel by som priznať, že je to zhubná forma rakoviny.
Redaktori s obľubou neprechyľujú ženské priezviská. Chcú byť svetoví aj v tom prípade, že vedú rozhovor s takou ženou, čo si dala mužské meno. Mimochodom, nie je to diskriminácia? Nepoznajú slovenský ekvivalent názvu cudzieho mesta (to nevedia ani novinári), nevedia používať synonymá. Môže to byť spôsobené tým, že nemajú dostatočnú slovnú zásobu nakoľko knihy pre deti, beletria (krásnu literatúru už ani nespomeniem, sú im neznáme. S obľubou používajú anglikanizmy a čechizmy.
Rakovina jazyka sa šíri aj v umeleckých kruhoch. Herci neartikulujú, nepoznajú melodickosť jazyka. Sú akoby na pretekoch, kto vysloví viacej slov za minútu. Možno od nich to odkukali aj mediálnici za mikrofónom.
Slovenčina je krásna nie len presnosťou pomenovania predmetov, prírodných javov, vzťahov a súvislostí, ale najmä svojou príslovečnou melodickosťou. Počuť hercov v starých a starších filmoch je niečo ako balzam pre uši každého Slováka žijúceho doma aj kdekoľvek na svete. Naši susedia práve túto charakteristickú vlastnosť Slovenčiny obdivujú.
Rakovina metastázuje. Už sa ozývajú hlasy o skrátení vyučovacích hodín Slovenčiny a takto získaný čas venovať Angličtine. Medzi poslancami koluje návrh, aby jazyk Maďarský bol v úradnom styku povýšený na jazyk rovnocenný so Slovenčinou. V seriálovej televíznej tvorbe prevláda primitívny jazyk opilcov so všetkým čo k tomu patrí, vulgarizmy najhrubšieho významu nevynímajúc.
Rakovinu jazyka – hovorovú slaboduchosť, môžeme sledovať v politických diskusiách na obrazovkách, ale aj v našom najvyššom zákonodarnom zbore.
Obávam sa, že rakovina sa bude šíriť ešte dlho a matka Slovenčina bude plakať kým si oči nevyplače.
.jpg)
.jpg)
.jpg)
