Dokedy budú vlády uprednostňovať výstavbu priemyselných stavieb na ornej a poľnohospodárskej pôde?

Stále viac a viac našu spoločnosť dobieha neriešenie environmentálnych problémov z minulosti. Na Východnom  Slovensku  a v okolí Brezna sú to zdedené gudróny najmä s nebezpečnými karcinogénnými PCB látkami. Na západnom Slovensku je to dedičstvo po chemických závodoch v Bratislave, ktoré alarmujúco ohrozuje najväčší zdroj pitnej podzemnej vody na Slovensku. Tu si trestuhodne posúvajú vedenia MŽP horúci zemiak napotom… pritom riešenie pozná každý developer, ktorý stavia napr. vedľa Dunaja.

Ďalší nemalý problém je však stav a najmä postoj slovenských politických predstaviteľov k pôde.  Dovoľte mi najprv citáciu z Ústavy SR. V článku 44 našej ústavy sa okrem iného píše: „Každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.“

To, čo sa momentálne deje a/alebo chystá na Slovensku, je v zjavnom rozpore s právami a povinnosťami takto definovanými v Ústave SR. Mám na mysli prezentovaný zámer postaviť baterkáreň na najúrodnejšom pôdnom profile, pôdnom type v Šuranoch, kde štát definuje výstavbu ako „strategickú investíciu“ a samospráva bez akéjkoľvek analýzy operuje číslami o zamestnanosti.

Dovoľte mi v tomto blogu sa venovať len pôde, napriek tomu, že uvedeným zámerom o výstavbe bude ohrozená aj voda.

Na Slovensku je nasledujúca štruktúra pôdnych typov poľnohospodárskych pôd:

Pôdny typ je základnou identifikačnou jednotkou morfogenetickej i agronomickej kategorizácie pôd. Zahŕňa v sebe skupinu pôd charakterizovanú rovnakou stratigrafiou pôdneho profilu, t.j. určitou kombináciou diagnostických horizontov, ako výsledok kvalitatívne špecifického typu pôdotvorného procesu, ktorý sa vyvíjal a vyvíja v rovnakých hydrotermických podmienkach pod približne rovnakou vegetáciou. Pôdne typy sú definované súborom diagnostických horizontov a ich najdôležitejších vlastností získaných dlhodobým vývojom v prírodných podmienkach i kultiváciou. Nižšími kategóriami klasifikačného systému pôd sú subtyp, varieta, forma.
Konkrétne rozloženie pôdnych typov v okrese Nové Zámky, kde sa Šurany nachádzajú je nasledovné :

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že černice a černozeme majú najväčší podiel vo výmere pôdnych profilov v okrese  – spolu 75,08%.

Černozeme sú najprodukčnejším pôdnym typom na Slovensku (63-100 bodov), ktorých podiel vo výmere poľnohospodárskych pôd Slovenska rapídne klesá, predstavoval v roku 2019 14,1% – dnes podľa priloženej tabuľky 10,8%.  Tento pôdny typ je lokalizovaný predovšetkým v juhozápadnej časti Slovenska v oblasti Podunajskej nížiny. Nakoľko sú to vysoko úrodné pôdy, využívajú sa ako orné pôdy na pestovanie pšenice, cukrovej repy, kukurice ale aj strukovín, olejovín ale aj všetky druhy zeleniny. Aktuálny obsah pôdneho organického uhlíka (POC) na tomto pôdnom type sa pohybuje v rozsahu 1,1-3%, priemerná hodnota POC na OP je 1,9% čo je výrazne viac ako v prípade hnedozemí.
Podiel čiernic vo výmere poľnohospodárskych pôd Slovenska predstavoval v roku 2019 8,4% – dnes 7,2%  a spolu s černozemiami sú to naše najúrodnejšie pôdy, ktorých produkčný potenciál je 45-100 bodov v 100-bodovej stupnici. Podobne ako černozeme sú lokalizované prevažne v juhozápadnej časti Slovenska a využívajú sa predovšetkým ako orné pôdy. Z hľadiska priemerných hodnôt POC sú to naše najhumóznejšie pôdy, nakoľko aktuálny priemerný obsah POC čiernic je 2,3% a rozsah POC v čierniciach je od 1 do 3,5%.

Z uvedených hlavných pôdnych predstaviteľov Slovenska, najvyššia priemerná hodnota pôdneho organického uhlíka na orných pôdach bola zistená na čierniciach, fluvizemiach (prevažuje akumulácia pôdnej organickej hmoty najmä vplyvom záplav v minulosti), a v  černozemiach, kde sa pohybuje priemerná hodnota organického uhlíka v rozpätí 1,85 – 2,22%, ako aj na kambizemiach a pseudoglejoch (pod trvalými trávnymi porastami),kde hodnota organického uhlíka často presahuje hodnotu 3%. To sú faktory, ktoré v prípade uvedených pôdnych typov majú predpoklad tých najväčších hektárových výnosov akéjkoľvek plodiny  a je to práve pôda v okolí Šurian.
Obsah a kvalita pôdnej organickej hmoty v poľnohospodárskych pôdach sú podmienkou udržania jej optimálnych vlastností a funkcií. Jej nedostatok, resp. úbytok akceleruje degradáciu pôd, a to fyzikálnu (erózia a kompakcia pôd), chemickú (znižovanie prístupných a potenciálnych živín v pôde, zmena pôdnej reakcie a pod.), ako aj biologickú ((zníženie biologického oživenia pôdy, spomalenie funkčne dôležitých biologických procesov v pôde). V bilancii hnojenia pôd organickými hnojivami sa odhaduje najmenej 30% deficit z hľadiska potreby vstupov organických látok do pôd. Podľa zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ako aj v zmysle neskorších novelizovaných predpisov, je obsah a kvalita pôdnej organickej hmoty ohrozovaná vtedy, keď v bilancii vstupov a výstupov organického uhlíka začnú prevažovať straty a podľa bilančného modelu tento deficit dosiahne hodnotu 2t C.ha-1.rok-1 na málo humóznych pôdach s obsahom humusu (% humusu = 1,724 . % POC) do 1,5% a 3t C.ha-1.rok-1 v pôdach s obsahom humusu nad 1,5%.
V prípade zistenia hodnôt POC nižších ako je stanovený limit pre konkrétny pôdny typ (Zákon č. 220/2004 Z.z. v prílohe 1), poľnohospodári by mali zrealizovať regulačné opatrenia k opätovnému dosiahnutiu hodnôt POC.

Po určitom poklese organického uhlíka v poľnohospodárskych pôdach Slovenska na začiatku ich monitorovania v 90-tych rokoch 20-tého storočia, zaznamenávame v poslednom období pravidelného monitorovania pôd mierny nárast obsahu organického uhlíka. Spôsobuje to aj úbytok orných pôd v poslednom období a ich následné zatrávnenie.
Okrem regulačných opatrení v snahe zabrániť znižovaniu humusu v pôdach, kde prevažuje vysoký podiel organických hnojív, vysoký podiel zaoraných zbytkov po zbere úrody alebo pestovanie zelených medziplodín,  najdôležitejším opatrením sa stáva zamedziť úbytok našich najúrodnejších pôd s vyšším obsahom organického uhlíka (často aj nad 2%) na nepoľnohospodárske využívanie. Prichádzame tak o významný kvalitatívny potenciál našich pôd, ako aj poľnohospodárskej krajiny s trvalými negatívnymi dôsledkami navyše akcelerovaný globálnou klimatickou zmenou (nárast betónových a asfaltových plôch a narušenie kolobehu látok medzi pôdou a atmosférou, tzv. soil sealing). Podľa  štatistických údajov zverejňovaných  v ročenkách  od roku 2018 nám denne ubúda priemerne až 11 ha poľnohospodárskej, prevažne vysoko kvalitnej, úrodnej pôdy s kvalitnou organickou hmotou! (zdroj – Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií SR)

Preto by nemala byť na mieste vôbec úvaha výstavby Baterkárne v Šuranoch, ale ani žiadnych podobných podnikov, montovní, skladov, či vojenských základní. Nie som proti investíciám prichádzajúcich na Slovensko. Opäť podľa štatistiky ŠÚ SR, ktoré má k dispozícii MŽP SR a MPaRV SR je na Slovensku 500 tis. ha poľnohospodárskej pôdy, ktoré nie je využívaná na intenzívnu poľnohospodársku výrobu, je tu množstvo bývalých opustených priemyselných areálov, častokrát aj s vybudovanou cestnou a železničnou sieťou, kde by sa mohla uvedená investícia zrealizovať.  Úvaha ministra ŽP, že posúdenie EIA a povoľovacie konanie bude spravodlivo posudzované, by v danej lokalite ani nemalo začať z dôvodu nezvratného zničenia, podľa Ústavy SR – neobnoviteľného prírodného zdroja – najúrodnejšej pôdy.

                                                                                                              Ing. Tibor Danáč, MSc.