Nešťastný národ

Nešťastný národ

18. apríla tohto roku uplynulo 77 rokov od úkladnej politickej vraždy nášho prvého slovenského prezidenta Dr. Jozefa Tisa, ktorého si slovenský národ zvolil do čela Slovenskej republiky prostredníctvom poslancov slovenského snemu 26. októbra 1939. Treba vedieť, že prvý snem autonómie slovenskej krajiny začal svoju činnosť 18. 12. 1938.

Hlavný bod obžaloby, pre ktorý bol prezident Dr. Jozef Tiso odsúdený retribučným Národným súdom na trest smrti, bolo rozbitie prvej ČSR, ktoré mu bolo kladené za vinu.

Z histórie však vieme, že 13. marca 1939 v Berlíne Dr. Jozef Tiso odmietol vyhlásiť vytvorenie samostatného Slovenského štátu, s odôvodnením, že nemá na takýto úkon kompetencie, ktoré sú výlučne v moci Slovenského snemu, zvoleného slovenským národom v slobodných voľbách v decembri 1938.

Ríšsky kancelár Adolf Hitler pristúpil na požiadavku Dr. Jozefa Tisa a rozhodol, že do 12. hodiny nasledujúceho dňa slovenský snem musí vo veci rozhodnúť. V opačnom prípade neručí za následky ďalšieho vývoja. Po telefonáte do Prahy vtedajší prezident Dr. Emil Hácha Slovenský snem zákonne zvolal, a ten po referáte o výsledkoch rokovania Dr. Jozefa Tisa v Berlíne v predošlý deň, a o 12,07 hod. 14. marca 1939 rozhodol, že slovenský národ si vytvoril samostatný Slovenský štát. Teda nie Dr. Jozef Tiso, ale slovenský snem, resp. jeho poslanci, odhlasoval vznik Slovenského štátu.

Toto konštatovanie je jednoznačné a nezvratné.

A ako hodnotiť konanie jednoznačne nerešpektujúce túto pravdu zo strany prokurátorov, Dr. Antona Rašlu a spol. v procese s Dr. Jozefom Tisom, rovnako aj sudcov „špecializovaného“ Národného súdu na čele s Dr. Igorom Daxnerom? Daxnera čakala „odplata“ v deň 13. výročia vykonania hrdelného rozsudku; pomiatol sa a 18. apríla 1960 sa obesil, čím vlastne potvrdil svoj najväčší podiel na tejto úkladnej politickej vražde.

A to aj na základe neudelenia milosti vtedajším tzv. prezidentom ČSR Dr. Edvardom Benešom. Proti milosti aktívne vystúpil na rokovaní vlády v Prahe aj predstaviteľ slovenských partizánov Viliam Žingor, ktorého odsúdili a bez milosti popravili 18. decembra 1950. Rovnako sa na rokovaní vlády v Prahe vyjadril aj predstaviteľ slovenských komunistov Dr. Vladimír Clementis, ktorého 3. decembra 1952 popravili rovnako bez milosti. Napokon svoje si odpykali aj ďalší slovenskí komunisti na čele s Dr. Gustávom Husákom, ktorý v roku 1968 na stretnutí s bratislavskými vysokoškolákmi pripustil, že Dr. Tisa súdili a odsúdili príliš prísne. „Veď ten nevydal ani jedného Slováka na trestné stíhanie Nemcom“.

Dnes po 77 rokoch od tejto hanebnej udalosti sa slovenský národ nevie spamätať a preberá rétoriku zradcov a nepriateľov slovenskej štátnosti. Vďaka prvej máme dnes druhú Slovenskú republiku. Kto je však schopný organizovať pietnu spomienku za muža s prívlastkom prvý prezident Slovenskej republiky, ktorý priniesol za národ tú najväčšiu obetu, svoj vlastný život.

Na spomienkovom stretnutí za budovou Justičného paláca si 18. apríla 2024 uctilo pamiatku nášho prezidenta 14 (slovom štrnásť) Slovákov a Sloveniek. Na Martinskom cintoríne pri hrobe pána prezidenta nás bolo v ten deň spolu 23. Vedecký seminár „Cesta k slovenskej štátnosti pri príležitosti 77. výročia smrti Msgr. Jozefa Tisa“, ktorý sa mal uskutočniť v budove Robotníckeho domu v Banskej Bystrici 20. apríla 2024, bol primátorom mesta Banská Bystrica pánom Jánom Noskom znemožnený. Zrušil prenájom budovy a seminár sa uskutoční na náhradnom mieste, v kultúrnom dome na Starých Horách.

Koľko slovenský národ budeme ešte čakať, aby sa verný syn ocitol na jeho piedestáli?

Jozef Mikuš

20. apríla 2024