Otvorený list č. 2 predstaviteľom strany Smer na Slovensku, nie v „tejto krajine“

Starý dzedo z krajnoho východu, dze ňič ňit, píše naspäť zástupcom strany, ktorá je jedinou, skoro ľavicovou stranou v Slovenskom parlamente. Tak ako som popísal v prvom otvorenom liste a vyjadril sa iba k prvej otázke,  z tých , ktoré som poslal aj do centrály smeru a na ktoré som nedostal odpoveď. Tak teraz popíšem ďalšiu a vyjadrím sa k danej problematike.
Keďže som z krajného východu a ako aj moji spoluobčania si „užívam „ tento krásny kapitalistický systém, sa snažím tým, ktorí môžu a mali by aj vedieť ako,  aby zmenili aspoň trošku k lepšiemu život bežných občanov v tejto oblasti.

 Moja druhá otázka v e-maili i liste pre politikov strany bola:
Čo chcete robiť, alebo robíte proti tomu , aby sa lesy prestali devastovať a drevo z nich sa za smiešne ceny vyvážalo do zahraničia? Tak ako sa za posledných 30 rokov zničili Slovenské lesy a polia je niečo neuveriteľné. Máte o tom aspoň šajnu ? Táto ekologická katastrofa politikom nevadí, ale vymýšľanie uhlíkovej stopy , výroba nezmyselných elektromobilov a iné hlúposti sa dennodenne premieľajú „ našimi “ dobre zaplatenými presstitútmi.

V novinách a ani ostatných médiach sa skoro vôbec nevenujú tejto téme. Nielenže si ničíme náš ekosystém, znižujeme produkciu kyslíka, ale lesy už nie sú schopné udržiavať vodu po dažďoch a tá rýchlo steká do dolín a na úrodné polia, kde neraz spôsobuje záplavy i odplavovanie úrodnej ornice do morí.
Takto vyzerá pohorie Vihorlat z cesty smerom do Michaloviec :

Pokiaľ sa týka polí aj tie dospeli do štádia, že naši miestodržitelia už nechcú aby sme boli sebestačný v potravinách a preto je nám dovolené pestovať možno aj viac ako na 40 % polí repku olejnú. Čo všetko ostatné dopestujeme alebo dochováme sa vyváža do zahraničia, kde sa spracuje a nám dovážajú treťotriedny tovar, neraz aj po záruke .

Niekedy bolo na Slovensku 7 cukrovarov. Dnes je len jeden. O kvalite ponúkaných nielen potravinárskych produktov sa dá tiež veľa popísať. Na to sú však „ odborníci“ ako Bíreš, ktorý dnes sedí na ministerskom kresle.

 Niekedy tu bol aj spracovateľsky priemysel a výrobcovia múky, mäsových a mliečnych výrobkov. V našom okrese už máme len dve poľnohospodárske družstvá a inak na poliach hospodária súkromníci, v novinách píšu farmári, ale tí sú v USA. U nás gazdovia.

Bývalé objekty JRD pustnú a vyzerajú ako Lunik IX v Košiciach. Dobytok sa už prakticky nechová a pôdu nie je čím hnojiť. Ornica mala niekedy hrúbku aj 40 cm, aspoň na Východoslovenskej nížine, a teraz v jari vidíte po poliach kopy kameňov a blata. Poctivo si ničíme „ našu „ ornú pôdu. Veď čo, keď tí čo teraz pôdu obrábajú dostávajú dotácie aj za obhospodarovanie bývalých malých letísk. A dotácie sú v porovnaní s tým, čo dostávajú farmári na Západe smiešne. Takže aj v tomto smere sme sa stali  kolóniou Západu. No čo. Riťolezci sa vždy vedeli prispôsobiť každému systému. Okrem normálnych ľudí.
Máte na túto oblasť odborníkov a viete v tomto smere niečo zmeniť páni zo Smeru ?