Neviem, či si uvedomujete, aké „šťastie“ sme mali za posledných čosi vyše sto rokov. Pre kritikov vopred uvádzam, že úmyselne nevytrhávam z kontextu, ale snažím sa najmä doplniť to, čo je pred verejnosťou z našej histórie zámerne vynechávané alebo prekrútené. Opravte, doplňte.
1.
Vznik 1. ČSR väčšina Slovákov dnes chápe ako oslobodenie „spod útlaku Maďarov a jarma monarchie“, čo je však veľmi skreslený názor, lebo my sme sa neoslobodili.
V prvom rade tu treba zdôrazniť, že o oklamaní Nemecka po WWI sa na Slovensku vôbec nehovorí. Občas síce niekto „rozcuchá“ liberálnodemokratický účes dejín a medzi rečou spomenie napríklad aj „tvrdý Versailleský diktát“, ale zvyčajne to hneď začeše poznámkou typu „ale Nemecko si to zaslúžilo“. A to napriek tomu, že už aj západní akademickí historici dávno (ja to viem už minimálne 20 rokov) priznávajú, že viniť za WWI výlučne Nemecko je nesprávne. Na Slovensku som to však ešte nepočul.
Neviem, koľkí z vás vôbec počuli, že Nemci pristúpili na zastavenie bojov 11.11.1918 o 11hod. 11 min. na základe 14 bodov prezidenta Wilsona, kde trinásty z nich hovorí, že „Má byť vytvorený nezávislý poľský štát, ktorý bude zahŕňať územia obývané nesporne poľským obyvateľstvom …“. Máš ho vidieť, toto sa nedodržalo ani náhodou.
Keď si Česi vzápätí chceli vytvoriť vlastný štát, tak podmienkou bolo, aby v ňom mali dvojtretinovú väčšinu. To však bol problém, lebo v Čechách bolo „príliš veľa“ Sudetských Nemcov. Preto „dostali šancu“ Slováci a bola vytvorená 1. ČSR. Čo všetko Slovákom pritom nasľubovali, podpísali a potom nedodržali, to je iná téma. Dôležité je, že Slováci boli vtedy na špeciálne použitie, veľmi slušne povedané. Sudetskí Nemci sa však touto českou „fintičkou“ po stáročiach stali menšinou vo vlastnej krajine a my, Slováci, oficiálne (aj keď nie skutočne) štátotvorným národom, aj keď nás bolo menej ako Sudeťákov. Týmto chcem zdôrazniť, že Slováci sa od Maďarov neoslobodili, ale len boli použití Čechmi proti Sudetským Nemcom.
Z pohľadu Nemcov, tak 1. ČSR ako aj Poľsko boli paštáty vytvorené podvodom.
2.
Do 1. Slovenského štátu sme boli „dokopaní“. Hitler šikovne využil poľské a maďarské chúťky na slovenské územia a viac-menej nás prinútil k samostatnosti, aby potom mohol naložiť s Čechami po rozpadnutej ČSR podľa nemeckých potrieb. Vďaka nášmu vtedajšiemu parlamentu a prezidentovi Dr. Tisovi, ale 1. SŠ nebol slovenskou iniciatívou.
3.
Rok 1989 je v tomto zmysle trochu iný prípad ako predošlé dva. Koniec Československa (jeden bývalý slovenský kolega ho prezýval „Těžkoslovensko“) by som prirovnal skôr k rozpadu nestabilných izotopov uránu – príroda si totiž vždy hľadá rovnováhu a to, čo je nestabilné, tak sa skôr alebo neskôr rozpadne do niečoho stabilnejšieho. „Těžkoslovensko“ bolo neprirodzené a za danej medzinárodnej situácie (iná téma) zaniklo. Tým však nechcem povedať, že dnešné Slovensko je stabilné, skôr naopak.
Zhrnutie:
Od r. 1918 sme mali opakovanie obrovské šťastie, na ktoré sa však naďalej hlúpo spoliehame. Bez slovenskej (ne)inteligencie (kde je?) nám hrozí zánik.
Linky:
Korene dnešnej doby (video)
Problémy dnešnej doby (video)
Genesis of the Western Worldview (kniha; kto má kindle, tak zadarmo)