Naša dedičná

Sledujete rokovanie v našej národnej rade? Všimli ste si nemohúcnosť? Zas už druhý deň riešia hodinu telocviku. Zdalo by sa, že ani admirál Nelson nemal väčší problém. O čo v návrhu ide. Skupina poslancov pod vedením poslanca Kučeru sa už po niekoľký krát pokúša pridať do školských osnov jednu hodinu telocviku. Teraz majú dve a v návrhu sú tri. Ak je sedemdesiat detí zo sto obéznych, koľkí sa za tú jednu hodinu dostanú na normálnu váhu? Takúto štatistiku majú? Ak nie rokujú zbytočne, ale môžu zapojiť dietológov, kardiológov aj pneumológov. V parlamente je dosť odborníkov aby si pomohli.

Tí naši neschopáci hľadajú najmä dôvody, prečo sa to nedá. Ako sa zdá, je to naša národná vlastnosť. Hodiny vymýšľať dôvody a hľadať prekážky a nakoniec zachovať status quo – teda nič nemeniť. Zas hodiny mlátia prázdnu slamu. Ale asi sa dohodnú. Dajú podnet na založenie expertnej komisie ktorá spočíta koľko škôl má telocvičňu, koľké majú dosť široké chodby a kto kúpi lavičky pre žiakov lekárom s telocviku ospravedlnených. K problému práv pohlaví sa ešte nedostali ale aj to budú musieť rozlúsknuť. Túto komisiu bude iste rada a fundovane viesť poslankyňa J.B. Cigániková.

Čakám, kedy objavia teplú vodu, ktorá už prúdila na športoviskách, cvičiskách, v amatérskych dielňach a blahodarne pôsobila na mládež aj stárež. V čase, keď „nová doba“ zrušila štátom dotované organizácie zamerané na všestranný rozvoj mládeže iba preto, lebo mali pre nich, pre tých osvietencov, neprijateľný názov, vaničku nie len vyliali, ale načisto zošrotovali a s ňou aj deti. Pionieri na každej škole, bez toho aby čerpali z fondu učebných hodín čo len jednu hodinu, po vyučovaní v krúžkoch pod vedením vyškolených vedúcich vykonávali nie len šport, atletiku, gymnastiku, vodné športy, zápasenie, turistiku, numizmatiku, šachy, …), ale mali aj dramatické a literárne krúžky (divadelný, recitačný, spevácky, hudobný, …). Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sa v žiadnom prípade nejednalo o politickú masáž detí ako sa dnes tí, čo v danej dobe nežili snažia zdôvodniť jej zánik.

Ďalšia celoštátna organizácia – Zväzarm, vytvárala priestor pre náročnejšie záujmy mládeže. Vo svojich organizáciách podporoval finančne aj odborne kynológiu, motorizmus, modelárstvo, rádioamatérstvo, parašutizmus, bezmotorové aj motorové letectvo, orientačný beh, strelbu na terč, … . Zväzarm patril pod ministra obrany, armádou bol dotovaný a vychovával špecialistov, ktorí sa v prípade nutnosti mohli ľahšie zapojiť nie len do obrany vlasti, ale aj pre jej každodenné potreby. Napríklad umožňoval získať vodičský preukaz, cvičiť psov pre potreby ozbrojených zložiek. Získané vedomosti frekventanti odovzdávali svojim nasledovníkom bez nároku na mzdu. Zväzarm nevychovával politrukov, ale skutočných odborníkov s vedomosťami a praxou. Každý krúžok, každá odbornosť mala vo svojich stanovách aj zložku súťaživosti. To budovalo snahu porovnávať a zlepšovať sa. Práve súťaže rozvíjali psychickú odolnosť mládeže a neživili hlúpe predstavy o nesmrteľnosti, o desiatich životoch, o právach bez povinností na čokoľvek.

 Zväzarm zrušili, ale DUKLu, nástupníčku ÚDA zachovali. Sami môžeme vidieť aké úspechy majú športovci trénujúci v armádou vedených športoch, pričom s obranou vlasti nemajú spoločné takmer nič. Rozdiel, medzi Duklou a Zväzarmom je najmä vo veku záujmových osôb. Kým Zväzarm otváral dvere žiačikom, študentom, dospelákom  v mnohých prípadoch až cez dôchodok, Dukla má záujem iba o hotových športovcov s výkonnostnou perspektívou.

Ešte jednu dôležitú vec musím zdôrazniť. Pionier aj Zväzarm bol pre deti zadarmo. Ja som si doma vymraučal psa a na cvičák, ktorých bolo v Bratislave 12 som nemusel priniesť ani korunu. Staral sa o nás skúsený  kynológ sám overený množstvom súťaží a úspechov dosiahnutých s vlastným psom. Rovnako to fungovalo aj vo vodáckom krúžku pod Pionierskym palácom. V lete sme jazdili v zátoke v Karlovej vsi a na Dunaji, v zime sme mali k dispozícii veslársky bazén, telocvičňu a činkáreň. Zadarmo!!! Cez prázdniny sme splavili Hron, Váh aj Dunaj. Tu už rodičia prispeli na dopravu a stravu.

Zrušením podporovaných a primerane dotovaných organizácií s celoštátnou pôsobnosťou si politici medzi ťažké hriechy proti štátu pripísali aj choroby mládeže vyplývajúce z obezity, ba aj zo zanedbanej sociálnej výchovy. Namiesto hádok a vzájomných urážok, ak majú záujem vyriešiť tento problém, musia obnoviť čo zrušili a zrušiť čo zaviedli. Môžu zmeniť názov, ale princíp musia zachovať. Nie v škole, ale po vyučovaní je čas na poznávanie, záujmové vzdelávanie a rozvíjanie schopností. Krúžky, kluby, štátom dotované organizácie vyplnia čas, teraz jalovo venovaný mobilom a počítačom. Žiadne prostriedky účelne a cieľavedome venované mládeži nie sú vyhodené. Diskusia o hodine telocviku zmení situáciu tak ako zimník zohreje nebožtíka.

Brezová 17. marca 2023