Známy francúzsky ekonóm Thomas Piketty nedávno vo svojom blogu vo francúzskom denníku Le Monde prezentoval to, čo je skutočnou realitou súčasnosti a jednou z hlavných príčin toho, prečo sú všetky stredo a východoeurópske krajiny, ktoré boli niekedy súčasťou tzv. východného bloku, na tom ekonomicky tak biedne.
Ako Piketty v Le Monde uviedol, po páde Železnej opony sa západné korporácie stali vlastníkmi lacného kapitálu vo väčšine stredo a východoeurópskych krajín, investovali tu nemalé finančné prostriedky (najmä za pomoci rôznych vládnych výhod a dotácií) a dodnes ich využívajú na vytváranie veľkých ziskov, ktoré v drvivej väčšine prúdia späť k zahraničným akcionárom. Piketty vo svojej analýze porovnáva príliv a odliv peňazí v krajinách V4 a prichádza s prekvapivým záverom! V priemere medzi rokmi 2010 a 2016 z Poľska odišli zisky na úrovni 4,7% HDP, z Maďarska 7,2% HDP, Česka 7,6% HDP a zo Slovenska 4,2% HDP, čo samozrejme výrazne znížilo príjem do štátneho rozpočtu a celkovo zdroje v národnej ekonomike týchto krajín o miliardy euro. Na druhej strane z EÚ do týchto štátov prichádzajú peniaze vo forme eurofondov. Poľsko dostáva 2,7% HDP, Maďarsko 4% HDP, Česko 1,9% HDP a Slovensko 2,2% HDP (bavíme sa o ich 100% čerpaní). Po porovnaní oboch čísel prichádzame na to, že odliv peňazí zo Slovenska (a všetkých krajín V4) je v skutočnosti väčší ako ich príliv.
A to teda znamená, že len v posledných pár rokoch odišli každoročne z nášho územia zisky rovnajúce sa v priemere 2% slovenského HDP a že politici nás svojimi rečami o štedrosti Západu len zavádzajú! A to sa samozrejme stále bavíme o oficiálnych číslach (odlive peňazí do tzv. materských zahraničných firiem), neoficiálne úniky (najmä daňové) tieto čísla znásobujú o ďalších niekoľko percent! Ako sa potom môže nášmu štátu dariť, keď všetky zisky zahraničných podnikov tečú do zahraničia? Nehovoriac o tom, že do zahraničia tečú aj zisky zo sprivatizovaných strategických podnikov, ktoré pred zbesilou Dzuzindovou privatizáciou patrili štátu a napĺňali slovenský štátny rozpočet! Ako potom môže slovenská ekonomika prekvitať, keď odliv peňazí je vždy väčší ako ich príliv? Potom sa netreba čudovať ani tomu, že dlhé roky nemôžeme urobiť vyvážený rozpočet, či sami si zafinancovať strategické, najmä infraštruktúrne projekty. V štáte proste nemôže byť dostatok peňazí.
A pritom by stačilo tak málo – keby sa vláda naozaj zaoberala týmto gigantickým odlivom financií a snažila sa ho aspoň obmedziť. Pretože dané 2% HDP by stačili (ak by šli ľuďom na platy) na naštartovanie spotreby a celkovo slovenskej ekonomiky alebo (ak by boli vybraté formou daní) na naplnenie štátneho rozpočtu a zaplátanie jeho kritických dier. To by ale najskôr musela existovať politická vôľa niečo také riešiť. Všetko je totiž riešiteľné, na začiatok by možno na jednej strane stačilo minimalizovať zahraničným investorom ich daňové prázdniny, či znížiť im dotácie a na druhej zase spustiť podporu tuzemských zamestnávateľov (živnostníkov, malých a stredných firiem). Situácia by sa postupne začala zlepšovať, a to aj napriek faktu, že viacero tých podnikov, ktoré na Slovensko prišli výlučne kvôli daňovým prázdninám, či lacnej pracovnej sile by ho možno opustilo. No to by z dlhodobého hľadiska Slovákom len pomohlo.
No keď s tým nikto nič nezačne robiť, zo Slovenska navždy zostane len montážna linka s lacnou pracovnou silou, kde každý príde Slovákov za pár šupov „zodrať z kože“ a po vygenerovaní a „odliatí“ gigantických ziskov si zbalí „švestky“ a odíde do inej krajiny s ešte lacnejšou pracovnou silou. Slovensku by teda dnes najviac pomohlo jedno – podpora domácich zamestnávateľov. A tá nemusí byť vôbec realizovaná formou nevratných dotácií. Na začiatok by možno stačilo znížiť dane a odvody, min. daň z príjmu a DPH (hlavne dnes, keď sa podľa našej vlády ekonomike SR tak darí), aj keď len o 1% a slovenským firmám a živnostníkom by sa hneď „lepšie dýchalo“…
Martin Bago
https://piketty.blog.lemonde.fr/2018/01/16/2018-the-year-of-europe/