SNP inak

K dnešnému výročiu Slovenského národného povstania vychádza prvý diel mojej trilógie, ktorá mapuje toto najvýznamnejšie spoločné vystúpenie slovenského národa v histórii cez osobné príbehy. Tie poľudšťujú historické udalosti a dodávajú im rozmer autenticity osobného zážitku. Pri práci na tomto diele som objavil celý rad paradoxov a bizarností, ktoré tento dejinný zápas Slovákov a Sloveniek sprevádzali.

Napríklad, málo sa vie, že vznik Slovenského štátu odsúhlasili poslanci Snemu slovenskej krajiny demonštratívne povstaním! A Povstaním ten štát o päť rokov neskôr fakticky aj zanikol…

Plný paradoxov a bizarností je aj osobný príbeh Gustáva Husáka v Povstaní. Z mojej najnovšej knihy vyberám:

Knihy po vydaní

Úskalia vzornej ilegality

   Zaužívaným a v minulosti často zdôrazňovaným mýtom komunistov bolo tvrdenie, že oni boli na ilegálnu činnosť najlepšie pripravení a tak aj najlepšie zorganizovaní. Pritom všetky ilegálne Ústredné výbory KSS boli klérofašistickou ÚŠB pochytané, až ostal len záhadne nedotknuteľný Gustáv Husák. A tu je vysvetlenie tej záhady, ako som ho našiel vo verejne dostupnej dokumentárnej spisbe:

Sám veľkohubý revolucionár Husák zlyhal už v novembri 1940 pri prvej konfrontácii s bezpečnostnou zložkou Slovenského štátu, Ústredím štátnej bezpečnosti (ÚŠB), ako dosvedčil Imrich Sucký („Spravodajské eso slovenského štátu“): „Keď bol… zadržaný dr. Husák… vtedy v kancelárii plakal a dr. Beňuška (šéf ÚŠB) si ho vzal do svojej kancelárie, kde dlhšiu dobu s dr. Husákom hovoril… meno dr. Husáka viackrát sa objavilo, keď boli odhalené v Bratislave niektoré osoby, ktoré prevádzali ilegálnu činnosť a boli zadržané, však dr. Husák z príkazu dr. Beňušky nebol zadržaný… Preto som presvedčený, že dr. Husák s určitosťou dával správy o činnosti ilegálnej Komunistickej strany.“

Husák pri tomto výsluchu dokonca poprel svoje komunistickú orientáciu (to, mimochodom, zopakuje o štyridsať rokov neskôr Havel, keď sa pri prvých výsluchoch na ŠtB od Charty 77 dištancoval a sľúbil zanechať disidentskú činnosť)! Husák nebol medzi komunistickými funkcionármi vtedy žiadna výnimka. Prakticky všetci, až po najvyšších funkcionárov, skôr či neskôr na ÚŠB vyjavili úplne všetko o činnosti celej strany v podzemí. Došlo to tak ďaleko, že tajní slovenského štátu mali priamo v jednom Ústrednom ilegálnom výbore svojho konfidenta a šéf ÚŠB schvaľoval obsah ilegálne tlačených letákov, za ktoré následne ich šíriteľov zatýkali!?? Pozoruhodný je aj dokument SS a SD, ktorý bol vypracovaný po potlačení Povstania a kde boli uvedené všetky vedúce osobnosti SNP, len meno Husáka chýba…

Budúci predseda komunistickej československej vlády v rokoch 1953-1963, Široký, pri výsluchu na ÚŠB zrejme prezradil nielen svojich súdruhov (ktorí boli vzápätí pozatýkaní), ale aj to, čo agenti Slovštátu netušili – výrobu mikrofilmov, ktoré mal od Sovietov v mydle na holenie. Iný člen ilegálneho ÚV KSS, Osoha, sa pri výsluchoch tiež rýchlo zlomil a navyše, keď bol odhalený ním zakopaný archív Komunistickej strany, obsiahlo opisoval vyšetrovateľom všetko o ilegálnej činnosti komunistov, ako člen ich najvyššieho vedenia. Na rozdiel od Širokého však vojnu neprežil, zahynul v Mauthausene.

Čo by ste teda povedali na takýchto najvyšších predstaviteľov vzornej ilegálnej práce komunistov?

Autogramiáda na SIAF

Husák plánuje Povstanie

   Komunistický funkcionár Husák za pomoci svojej spojky, výtvarníka Štefana Bednára, navštívil v Sklabini sovietskeho veliteľa partizánov Velička. Vďaka Bednárovým spomienkam tak vieme, že sa stretli dvaja „lunetici“. Veličko tvrdil Husákovi, že sám zastaví dve nacistické divízie (?!) a Husák zasa Veličkovi, že plánovaný prechod dvoch východoslovenských divízií do služieb Povstania umožní Červenej armáde nielen prekročiť karpatský masív, ale rovno sa dostať za 48 hodín (slovom štyridsaťosem hodín??!) na predmestie Viedne!!! Nestranný pozorovateľ by možno povedal, že obaja mohli niečo také vytresnúť len pod silnou dávkou alkoholu (čo by sa u Velička dalo predpokladať, ale u Husáka už tak nie), ale faktom asi bude, že obaja boli doslova opojení lokálnym spontánnym povstaleckým nadšením, na ktorom nemal ani jeden z nich priame zásluhy. Husák však bol predsa len o čosi triezvejší a Velička nabádal, aby aspoň do piatku (teda len dva dni!) nič mimo Sklabine nepodnikal. Ten to sľúbil, ale nedodržal. Na problémy bolo zamiesené…

K paradoxom Povstania patrí aj svedectvo Husákovho kuriéra Bednára, ktorý spolu s ďalším jeho súdruhom v tých dňoch skúšali hľadať Talského, či kohokoľvek ochotného dať na východnom Slovensku dvom divíziám rozkaz k Povstaniu, až doblúdili v horách k unikátnej kozáckej prieskumnej jednotke, ktorej náčelníkom štábu bol major Krok. A ten im, šokovaným, oznámil, že ich už predbehol veliteľ tých divízií, generál Malár, ktorý sa s ruskými kozákmi prišiel osobne dohodnúť, ako ďalej. Dokonca sľúbil, že sám spustí „veľkú vojenskú akciu“. O tom nemal tušenie ani Husák, ktorý ich vyslal s opačným pokynom tajiť pred Malárom prípravy Povstania. Čo už však na malom Slovensku utajíš?

Ako komická vsuvka znie tento príkaz Husáka jeho spojke výtvarníkovi Bednárovi a ešte jednému súdruhovi na ceste do Prešova („Dvojník Šimon ide do Povstania“): „… na ceste do Prešova zabezpečiť vydanie zbraní, odzbrojenie Nemcov, zaistenie kolaborantov a vyhlásenie Povstania“. To všetko dvaja súdruhovia v polobotkách a kusom chleba so slaninou v aktovkách. Jeden by sa zasmial, ale Husák to myslel vážne. Velil o dušu, aj keď len vo vlastnej bujnej fantázii. Tak tá cesta do Prešova aj dopadla. Tí dvaja boli radi, že sa so zdravou kožou odtiaľ vrátili..

Novinka

 (pokračovanie)