Druhá polovica 80-tych rokov sa niesla v znamení blížiacej sa zmeny. Sami komunistickí pohlavári už chápali, že tadeto cesta nevedie. Že lacné párky a pivo, zábava v televízii a ľahko dostupné bývanie spoločnosť vyformovala do podoby, ktorá je dlhodobo neudržateľná. Socializmus signifikantne charakterizoval výbuch v Černobyle. A najmä reakcie socialistických politických špičiek, ktoré sa snažili tento zjavný neúspech, prešľap ututlať, zamlčať: Vážení občania, situácia je pod kontrolou, môžeme dokonca sledovať Cyklistické preteky mieru v Kyjeve…
Človek je tvor pohodlný, socialistický človek spohodlnel rýchlo. Netreba sa príliš namáhať, aj myslenie je námaha, práca je námaha. Strana sa postará, strana vybaví, strana ma predsa neprepustí. Bytovky, spoločné priestory v nich vyzerajú dnes po 40 rokoch omnoho lepšie ako 5 rokov po kolaudácii.
V centre mesta stála zastávka autobusu, plechová búda s nie veľkým otvorom. Nebola príliš využívaná na svoj účel, bolo tam totiž pravidelne v jednom rohu na podlahe vidieť ľudské exkrementy.
Režim plodil z roka na rok strašidelnejšie následky. Počet interupcií v druhej polovici 80-tych rokov v Československu katastrofálne narastal. V 88. roku už bol pomer živonarodených versus interupcie takmer 1:1. Narodilo sa 133 238 detí, interupcií bolo 113 730.
Takéto peklo sa zákonite muselo ukončiť. Aj preto prišiel prevrat.