V r. 2002 nás prijali do NATO a od 1.5.2004 do EÚ. V októbri 2004 sa Ustavná zmluva EÚ (ÚZ) po dlhých peripetiách schvaľovala v Ríme v Palazzo dei Conservatori v sále Oraziov a Curaziov. Pod sochou pápeža Inocenta X. liberáli a sociálni demokrati presadili vypustenie z ÚZ zmienky o kresťanských koreňoch Európy. Ostatní, aj Slováci, ustúpili (nemali).
Na čelnej stene sály dali Taliani obrovský obraz Andyho Warhola, Vesuv v Neapoli. Napadá mi to dnes, keď je presne 35 rokov odvtedy, čo zomrel v New Yorku podľa Wikipedie „american artist“ a zakladateľ „visual art movement – pop art“ Andrej Warhola.
Vo svete sa málo vie, že tento zakladateľ popartu je slovenského pôvodu. Pochádzal z dediny Miková pri Medzilaborciach, rodičov mal Rusínov, ktorý sa v r. 1923 vysťahovali do USA. Narodil sa 6.8.1928 v Pittsburgu, bol pokrstený, hovoril po východniarsky. Most cez rieku Allegheny sa volá po ňom. Študoval na Carnegie Mellon University v Pitsburgu, Na tejto univerzite som ako matematik bol dva mesiace v r. 1976. Jeho meno, popri autoroch rock opery Jesus Christus Superstar (Tim Rice a Andrew Loyd Webber), ktorí tam tiež študovali, sa na univerzite spomínalo.
V r. 2003 po návšteve Pisy a Janova som si odskočil do Monte Carla. Okrem polohy a prekrásnych parkov, tento umelý svet prepychu a financií ma nenadchol. Bonboniéra do vrecka na večernú návštevu stála 25 euro, kasíno bolo plné starých ľudí, pred ním parkovali otvorené Lombardini a Ferrari. Zážitkom bola iba návšteva výstavy Andy Warhola, ktorá ma, pravdu povediac, neuchvátila.
Pred veľkou budovou s obrovskými sálami stáli v radoch ľudia na vstupenky za 8 Euro. Zo sál plných ľudí a obrazov som mal divné pocity – hrdosť, že Warhol bol Slovák, aj rozpačitosť – z jeho diel.
Kritizoval a robil si posmech z konzumnej spoločnosti, ktorá ho obdivovala. Za deň vytvoril 500 sieťotlačí, jeho odpadky, provokácie s predmetmi denného života, elektrické kreslo, sv. Apolónia s kliešťami, šokovali a provokovali. Za jeho jeden obraz niekto zaplatil 105 mil. dolárov.
Bol by taký populárny, aj keby bol zostal doma? Všimol by si u nás niekto tohto záhadného, do seba zahľadeného extravagantného človeka? Aj tu by vytvoril donekonečna sa opakujúce obrázky Maov, Leninov, Kafkov, Einsteinov a aj Marylin Monroe, Edit Stein, Georgia Gerswina a Martina Bubera?
V septembri 2005 sme vo Florencii otvorili výstavu z jeho diel z Múzea moderného umenia A. Warhola v Medzilaborciach. Kurátor Michal Bycko do katalógu napísal, že „Warhol bol výrobcom umenia, reprodukciami všedného života bral umelecké diela ako výrobky masovej spotreby, zaviedol do umenia princípy sériovej produkcie, snažil sa zmazať rozdiel medzi krásnym a komerčným umením, svojím dielom zapratával priestory iných ľudí…“
Andrijko, ako ho volala mama, hovorieval, že pochádza odnikiaľ, že chce mať na hrobe nápis Nikto. Zomrel ako 58-ročný 22.2.1987, jeho úmrtný list bol v USA unclassified – z hľadiska utajenia neklasifikovaný.
RIP – Andrijko.