Uplynulo iba niekoľko hodín a hľa, môj vzdelaný priateľ ma upozornil na článok v „mienkotvornom“ denníku, ktorý postreh o genetike podporil. Článok má nadpis – „Andrej Žarnov nebol hrdinom, oslavy si nezaslúžil“. Titulok ma zaujal. Zalovil som v pamäti. Čo viem o Žarnovovi?
Že bol Slovák, básnik, lekár, že jeho vlastné meno je František Šubík a že sa preslávil najmä svojou nezlomnosťou, keď napriek ohrozeniu vlastného života, ako jediný z komisie odmietol odvolať svoj podpis pod správou patológov o masakre v Katyni. Žarnov, ako profesor patologickej anatómie, bol členom medzinárodnej komisie Červeného kríža poverenej vniesť svetlo do medzinárodného sporu. Komisia svoje zistenia uverejnila a jednoznačne určila vinníka. Tragédia pri obci Katyň v Poľsku je pozoruhodná tým, že celé desaťročia sovietsky režim a s ním aj všetky orgány obnoveného štátu odmietali priznať pravdu. Dnes už každý kto má záujem vie, že príslušníci sovietskej tajnej služby umučili a zavraždili v roku 1940 viacej ako 20 000 poľských vojakov, dôstojníkov a príslušníkov inteligencie.
Žarnov, aj pod váhou otrasných poznatkov zistených pri exhumácii hrobov, otvorene vystríhal pred vládou boľševikov. Aj preto je pochopiteľné, že bol po vojne zatvorený. Jeho život aj život jeho rodiny bol ohrozený československými aj sovietskymi tajnými službami. Vtedy tiež prichádzala do úvahy sebevražda s pomocou. Jemu sa však podarilo v roku 1952 emigrovať do ÚSA.
A čo o ňom napísal autor článku? Potvrdil všetko, čo som vo svojom blogu Genetika napísal. Slovák, vyrobil zo Slováka fašistického odľuda. Pospomínal všetko čo mohol aj čo nemohol a ak by sa dalo, Žarnova by v novinách ukrižoval. Neinformovaný človek mohol z článku pochopiť, že fašizmus vymysleli Slováci, že Žarnov bol vrah a odľud a zaslúžil si minimálne pranier, ak nie popravu.
Pán novinár zabudol, že zúrila vojna?, že Slovensko bolo vtedy pod kuratelou 80 miliónového nacistického Nemecka?, zabudol ako sa trojnásobne väčší štát po vojne správal voči svojim občanom keď ho dirigovala vláda sovietov?! Zabudol na prenasledovanie, monster procesy, väznenie a popravy nevinných v „mierových“ päťdesiatych rokoch?
Autor si spomenul na mŕtveho Slováka s pred osemdesiatich rokov, aby ho zašpinil, pritom mu neprekážajú jeho súčasníci, možno aj kolegovia, ktorí ten ešte blízky režim verejne ospevovali, písali rýmovačky, oslavné básne a pochvalné články. Zabudol, že dnes si pokojne žijú chvíľami na výslní, chvíľami v závetrí?
Novinár si spomenul na vlastný štát z druhej svetovej vojny. Prečo si nespomenul aj na tie susedné v tom čase? Aká tam bola situácia, ako sa tam počas vojny chovali ku svojim spoluobčanom. Ešte som nečítal, tak protinárodne ladený článok z pera českého, poľského či maďarského publicistu z mejstrímu. Práve naopak. Oni hľadajú na svojich rodákoch to najlepšie, a ak nič pozitívne nenájdu, hľadajú argumenty aby ich obhájili. Snažia sa ich pochopiť a svoj názor zverejnia v tom najlepšom svetle. Poznáme prípady, že dokázali ovplyvniť verejnú mienku doma aj vo svete tak, že z medzinárodným vojnovým tribunálom odsúdeného zločinca vyrobia ikonu, dokonca mu zariadia aj štátny pohreb. Slovenský novinár – pravý opak. Básnik, MUDr. Šubík – Žarnov takú opateru nepotrebuje. Stačilo iba napísať celú pravdu, alebo mlčať. Lebo polopravda je horšia ako lož.
Autor víkendovej prílohy potvrdil moje slová – genetika nepustí.
Brezová 12. januára 2022