Ako výčitka voči neočkovaným bola v médiách uvedená vysoká finančná čiastka, ktorú musí štát vynakladať na zdravotnú starostlivosť na jedného covid pacienta v nemocnici. Išlo o čiastku okolo 11 000 Eur. Bolo to porovnávané s očkovaním, ktoré stojí iba niekoľko desiatok Eur a dáva záruku, že len minimum očkovaných sa dostane do nemocnice s ťažkým priebehom ochorenia. Účelom tejto informácie bolo, aby ľudia prehodnotili svoje rozhodnutie nedať sa zaočkovať a zbytočne nezaťažovali štátnu pokladnicu.
V skutočnosti však ide o informáciu absolútne nekorektnú a manipulatívnu, pretože berie do úvahy len krátkodobé hľadisko. Z dlhodobého hľadiska však budú očkovaní s najväčšou pravdepodobnosťou úplne rovnakou finančnou záťažou pre zdravotný systém, ako sú dnes nezaočkovaní. Ide však o problematiku, o ktorej sa samozrejme nehovorí, a práve preto sa na ňu skúsme pozrieť trochu detailnejšie.
Ľudia, ktorí sa dávajú očkovať, sa rozhodli uprednostniť krátkodobý prospech pred prospechom dlhodobým. Rozhodli sa dať zaočkovať proti covidu, voči ktorému budú mať určitú mieru ochrany, i keď nie ochranu stopercentnú. Ak sa nakazia, sľubuje sa im že nezomrú, lebo priebeh ochorenia bude len ľahký.
Ale pozor! Niečo za niečo! Za výhody vakcinácie budú pravdepodobne musieť mnohí očkovaní zaplatiť doposiaľ neznámymi, negatívnymi vedľajšími účinkami. Prejavenie týchto vedľajších účinkov očakávajú i odborníci, ako napríklad pán Krčméry. Ten povedal, že je to niečo, s čím je treba počítať v horizonte piatich rokov, a že je to daň za výhody, ktoré v súčasnosti poskytuje vakcína očkovaným.
A táto daň bude musieť byť zaplatená preto, lebo dlhodobé vedľajšie účinky vakcín nijaký výrobca doteraz nepreskúmal a neoveril. A pretože tieto účinky nie sú vôbec známe a na maximálnu možnú mieru eliminované tak, ako sa to doposiaľ vždy dialo pri štandardnom procese testovania vakcín, trvajúcom 12 rokov, výrobcovia vakcín proti covidu za ne neručia. Neručia za to, čo sa počas dvanástich rokov ľuďom stane, pretože u nijakej z dnes používaných vakcín takéto štandardne dlhé testovanie neprebehlo.
Z dôvodu pandémie udelila Európska lieková agentúra iba výnimku na ich použitie. Ide teda skutočne len o experimentálne vakcíny, ktorých účinky mali byť za normálnej situácie skúmané na obmedzenej skupine dobrovoľníkov štandardných dvanásť rokov, a až potom by mali byť podľa doterajších pravidiel Európskej únie dané do obehu. To sa ale z časových dôvodov nestalo a vakcíny sú používané masovo bez toho, aby sa vedelo, aké majú v dlhodobom horizonte negatívne zdravotné účinky.
A pretože určite nejaké majú a ony sa v horizonte dvanástich rokov začnú v populácii prejavovať, výrobcovia týchto narýchlo na trh uvedených vakcín za ne neručia. A neručia za ne preto, aby sa vakcínami zdravotne poškodení ľudia nemohli od nich dožadovať finančného odškodnenia. Týmto spôsobom sa farmaceutické firmy vyhli zodpovednosti a zodpovednosť prebrali jednotlivé štáty.
Trpká pravda je teda taká, že dnes prežívame pandémiu covidu, potláčanú neoverenými a experimentálnymi vakcínami, a zajtra, v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti, budeme s najväčšou pravdepodobnosťou prežívať pandémiu negatívnych zdravotných účinkov, spôsobených týmito vakcínami. Tomu už ale samozrejme nebude venovaná taká intenzívna mediálna pozornosť, aká je dnes venovaná počtom ľudí s covidom v nemocnici. Potom to bude len v tichosti prebiehajúci, osobný a individuálny boj každého jednotlivca s negatívnymi zdravotnými účinkami vakcinácie, čo mnohokrát ani zámerne a cielene nebude spájané s vakcináciou preto, aby za to dotyčným nemusela byť vyplácaná nijaká finančná kompenzácia.
Výrobcovia sa zbavili zodpovednosti za vedľajšie účinky vakcín ihneď. Štát síce prevzal túto zodpovednosť, avšak pri narastajúcom množstve zdravotných postihnutí, spôsobených vakcínami, ako i pri súčasnom enormnom zdražovaní bude mať tendenciu vyhnúť sa vyplácaniu finančných kompenzácií zdôvodnením, že nejde o nijaký súvis s vakcináciou. Najmä ak k tomu dôjde po piatich, desiatich, alebo dokonca dvanástich rokoch.
A tak sa môže stať, že ten, kto je dnes zodpovedný a dá sa zaočkovať, môže nakoniec zostať vo svojej zodpovednosti osamotený, pretože sa jej zriekol výrobca a zriekne sa jej i štát. V prípade komplikácií zodpovednosť všetci odmietnu a prijať jej dôsledky bude musieť iba jednotlivec sám. Pri hlbšom zamyslení je totiž absolútne absurdné, ak sú ľudia neustále vyzývaní k zodpovednosti, avšak samotní výrobcovia vakcín akúkoľvek zodpovednosť odmietajú.
Očkovaný je teda ten, kto uprednostnil krátkodobý prospech pred prospechom dlhodobým a neočkovaný je ten, kto uprednostnil dlhodobý prospech pred prospechom krátkodobým. Neočkovaný je ten, kto sa odmieta stať pokusným králikom. Kto odmieta prijať experimentálnu vakcínu ako nejakú mačku vo vreci a dvanásť rokov čakať, čo z toho vreca naňho napokon vyskočí.
Záver je preto jednoznačný. Ak neočkovaní napĺňajú nemocnice dnes, očkovaní ich budú napĺňať zajtra. Čiže v blízkej, alebo vzdialenejšej budúcnosti. Záťaž zdravotného systému bude úplne rovnaká. Na základe týchto skutočností by sa mal každý sám a slobodne rozhodnúť, či chce patriť ku skupine očkovaných, alebo ku skupine neočkovaných, a toto rozhodnutie by z hľadiska vyššie uvedených skutočností malo byť politikmi i spoločnosťou akceptované ako rovnocenné.
Vieme však že sa tak nedeje. Vieme, že vlády jednotlivých štátov sa obklopujú odborníkmi, epidemiológmi a lekármi, ktorí presadzujú vakcináciu a vytvorili z nej modlu. Vieme ale, že existuje aj druhá skupina odborníkov, lekárov, vedcov a nositeľov nobelových cien, ktorí odmietajú vakcináciu. Avšak ich hlas je tlmený! Nie je dovolená široká, celospoločenská a demokratická diskusia medzi odborníkmi za vakcináciu a medzi odborníkmi proti vakcinácii, aby si na základe nej mohli občania urobiť svoj vlastný slobodný názor tak, ako by to malo byť v každej demokratickej spoločnosti. Názory jednej časti odbornej verejnosti sú glorifikované a názory druhej časti odbornej verejnosti sú potlačované a zamlčované. Viď napríklad známy doktor Bukovský. Preferuje sa len jeden jediný správny názor, ako za totality.
A pretože slobodná celospoločenská diskusia dvoch názorových skupín odborníkov neprebieha, nie je preto nič čudné, že vznikajú najrozličnejšie divoké konšpiračné teórie. Že vzniká odpor takzvaných antivaxerov, ktorý je logickou reakciou na presadzovanie neprirodzeného, jediného správneho názoru. Ľudia sa bránia nátlaku novodobého vakcinačného covid fašizmu, terorizujúceho všetkých, ktorí majú iný názor. Vlády nerešpektujú ústavy a národy sa ocitli v novom druhu totality.
Opakom totality je však sloboda, spočívajúca v práve na vlastný názor, na vlastné presvedčenie a na vlastné rozhodovanie. Sloboda spočíva v rešpektovaní názorov a slobodných rozhodnutí iných, pretože ako bolo uvedené, z hľadiska, ekonomického, finančného, hospodárskeho a zdravotného nie je medzi rozhodnutím dať sa očkovať a nedať sa očkovať žiaden rozdiel. Nie je v tom žiaden rozdiel ak zvážime nie len krátkodobé, ale aj dlhodobé ukazovatele. A preto má byť ponechané na slobodnej vôli každého človeka, aký postoj sa on osobne rozhodne zaujať v tejto situácii. A jeho postoj musí byť potom plne a rovnocenne rešpektovaný.
***
Akonáhle stádo prijme povinné nútené očkovanie, je koniec hry. Príjmu čokoľvek – násilné darcovstvo krvi alebo orgánov – pre “vyššie dobro”. Môžeme geneticky modifikovať deti a sterilizovať ich – pre “vyššie dobro”. Ovládaj mysle oviec a ovládaš stádo. Výrobcovia vakcín zarobia miliardy, a vy, ktorí ste dnes tu v tejto miestnosti, ste investori. To je veľká výhra na oboch stranách! My preriedime stádo a stádo nám zaplatí za poskytnutie vyhladzovacích služieb. Takže, čo je na obed?
Henry Kissinger, Rada Svetovej Zdravotníckej Organizácie pre Eugeniku, 25. februára 2009