Dôchodky.
Blíži sa koniec roka a to je čas čarovania s financiami. Okrem rôznych iných reforiem, na stole leží aj reforma dôchodkového systému. Všetky úpravy vo všetkých reformách majú spoločného menovateľa – diletantizmus. Nevedkovia pasovaní na odborníkov sami sebou , prípadne politickými súdruhmi plnia zadania spoza plota aj spoza hraníc.
Od volieb, ktoré ich vyniesli na vlne naivity voličov uplynul dosť dlhý čas, aby si mohli myslieť, že sľuby o operáciách do 15. dní, o referende, o potravinovej sebestačnosti, o …, mohli upadnúť do zabudnutia. Možno niekto zabudol, ale ľudia čo zažili aj obdobie istôt garantovaných štátom nezabudli. Voliči slnkom osvietení musia históriu zažiť aby pochopili, že každý systém ktorý sa opiera o slovo politika vedie do pekla rozvratu.
Zaujala ma dnešná debata. “Odborník“ na dôchodky hľadal spravodlivý systém. Ak som ho dobre pochopil – parafrázujem, „každý občan by mal mať vlastný účet na ktorý by si zo svojho príjmu odkladal časť na staré kolená. Potom by neboli hádky, škriepky ani sťažnosti. Čo si si odložil to máš.“
Dotyčný nevie, že každý občan mal svoj účet na ktorý si časť svojho zárobku odkladal? Podstatná časť mzdy však išla na rozvoj štátu, na vzdelanie, na zdravotníctvo, na obranu, na vedu a výskum, na pomoc iným štátom. Z týchto peňazí sa stavali cesty, mosty, železnice, nemocnice, elektrárne, cukrovary, cementárne, kultúrne domy, rekreačné objekty. Každý väčší podnik mal vlastné rekreačné priestory pre zamestnancov a ich rodiny. Učebnice pre základné a stredné školy ležali na začiatku školského roku na každej lavici – zadarmo! Nikto nemusel hľadať odborného lekára, po skončení školy zamestnávateľa. Autobusy a vlaky jazdili, mrkva ani kuracina sa neprevážala tisíce kilometrov.
Každý občan mal vlastný účet a všetko bolo spoločné. Bolo to spoločné aj vtedy, keď politici klamali. Kľúče na námestiach mali otvoriť hranice, mali zrušiť jedinú politickú stranu, mali zrovnoprávniť štáty, mali zrušiť vojenské pakty. Politik z tribúny už vtedy sľuboval čo ani nemienil splniť. Opakujem, už vtedy sme mali vlastné účty na ktoré sme každý mesiac odvádzali štátu časť zárobku. Účet každého pracujúceho a dokonca aj nepracujúceho obhospodaroval štát. Boli to politici, čo na to zabudli a začali rozdávať a rozpredávať spoločne vybudované a pracujúcimi občanmi zaplatené podniky, elektrárne, mlyny, cukrovary, … . Politici nám lepili na oči kupóny. Po prvej vlne bohapustého rozkrádania prišli ďalší sľubovači. Zrušili zákon o strategických podnikoch. Vyhlásili, že štát je zlý vlastník, vytlačili nové kupóny, sľúbili dvojnásobné platy, švajčiarske dôchodky a dobrým vlastníkom zverili telekomunikácie, železnice, elektrárne, … .
Iba idiot môže prísť, po tom všetkom, s nápadom o vlastnom účte. Ak budem mať vlastný účet na dôchodok, vlastný účet na zdravotníctvo, vlastný účet na školu, vlastný účet na ochrankára, z čoho bude žiť ten idiot, ktorý to vymyslel? Kto sa postará o tých, čo nemôžu pracovať? Kardinálna otázka znie – načo mi bude štát? Ak by mi z každej predanej elektrárne, predaného mlyna, cukrovaru, tanku, samopalu, rafinérie, železiarne, … previedli na môj existujúci účet v správe štátu, alikvotnú časť podľa môjho podielu na národnom majetku (podľa dovtedy odvedených prostriedkov), nemuseli by dnes vymýšľať „spravodlivý dôchodkový systém“.
Keď sme prvý raz prišli na námestie, boli sme všetci takmer rovnako bohatí. Namiesto vajatania okolo dôchodkového systému prijmite – už konečne – taký zákon o získaní majetku, ktorý bude naozaj fungovať, lebo všetky doteraz prijaté majú pečať sofistikovaného klamstva. Ak ho prijmete a bude platiť od roku 1990, v spojitosti s otvorením medzinárodného bankového tajomstva a Interpolu, nájdete dosť peňazí nie len pre dôchodcov, ale aj pre zdravotníkov, učiteľov, pracovníkov v kultúre, … , a zostane aj pre cestárov. Možno sľúbite, ale neprijmete. Nie jeden by okopával cukrovú repu v Želiezovciach.
Brezová 4. októbra 2021