Ryba smrdí od hlavy, no a teda po vzore našich najvyšších ústavných činiteľov, v súčasnosti v médiách a od rôznych popredných osobností zažívame množstvo primitívnych až vulgárnych vyjadrení na adresu ľudí, ktorí sa rozhodli k experimentálnym vakcínam pristupovať zdržanlivo. Výsledok je samozrejme taký, že v niektorých pôvodne nerozhodných osobách, ktorým by možno na rozhodnutie stačila len otvorená objektívna (nie okato jednostranná) diskusia a transparentné informácie, tak agresívna a urážlivá kampaňou vyvolá definitívnu nevôľu sa očkovať.
Zároveň si tiež treba uvedomiť, že slovíčko „antivaxer“ nie je nadávkou, ani synonymom pre bláznov pobehujúcich v prilbách z alobalu. Mnoho „antivaxerov“ sú vlastne ľudia so zdravotnými kontraindikáciami alebo reálnymi negatívnymi skúsenosťami v súvislosti s očkovaním. Žiadni extrémisti a konšpirátori a dezoláti, ale ľudia s ťažkými zdravotnými komplikáciami alebo ťažkými zdravotnými následkami po očkovaní. Kto normálny môže z matky chrániacej zdravie svojich detí robiť vyvrheľa spoločnosti? My ženy predsa nič cennejšie ako zdravie našich detí na tomto svete nemáme.
Preto v rámci medziľudského rešpektu, slušnosti a tolerancie je na mieste sa zamyslieť, čo vlastne ľudí môže motivovať k ich názorom a správaniu a nie hneď bezhlavo urážať a útočiť, sme predsa ľudia, nie zvieratá.
Malá múdrosť na záver: „Pre opicu, každý opica.“ 🙂