V krátkosti sa vráťme do čias Dzurindistanu. Druhý najznámejší Miki na Slovensku vo funkcii premiéra mal na jeseň 2003 vizionársky sen, ktorý vyústil do podozrení o existencii protištátnej skupinky. Na tomto základe nechal odvolať riaditeľa NBÚ Jána Mojžiša a stiahol z vlády ministra obrany Ivana Šimka. Polícia preverovala trestné oznámenie predsedu vlády. Ten ho podal proti skupinke škodiacej štátu, SIS a SDKÚ. Prípad riešila aj prokuratúra.
Kauzu premiérovej skupinky riešil špeciálny vyšetrovací tím vyše pol roka. Zaoberal sa Dzurindovými obvineniami na adresu podnikateľa Miloša Žiaka a bývalého šéfa NBÚ Jána Mojžiša, ktorého vláda preto odvolala z funkcie. Podľa Dzurindu obaja ovplyvňovali miliónové tendre v prospech blízkych firiem. Vyšetrovatelia však nič také nezistili. Opierali sa pritom o stanoviská Úradu pre verejné obstarávanie, dotknutých ministerstiev, Úradu vlády a ďalších štátnych inštitúcií. Dzurindove tvrdenia Mojžiš aj Žiak popreli. Mojžiš dokonca obvinil Dzurindu, že práve on konal pod tlakom lobistických skupín.
Vtedajší premiér Dzurinda predložil dokumenty od SIS a zoznam 36 členov skupinky.
Polícia dospela k záveru, že žiadna protištátna skupinka neexistuje. A tak sa celá komédia, ktorá zamestnávala médiá a otravovala ľuďom život zamietla pod koberec. Pravdepodobne preto, lebo dianie na politickej scéne nadobúdalo hrozivé parametre a Miki si uvedomil, že by jeho vláda mohla padnúť…
Konšpiračná schôdzka skupinky v pivnici SIS sa konala 17. mája 2021 a jej účastníci boli:
Prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽaNO), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík, nový riaditeľ SIS Michal Aláč, a šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.
Skupinka sa stretla, aby prerokovala chobotnicu v polícii, prokuratúre a súdnictve. Iná skupinka podľa všetkého praktizovala vyhľadávanie kajúcnikov, ich nútenie do výpovedí poškodzujúcich iné osoby výmenou za beztrestnosť resp. zníženie trestov. Vo viacerých prípadoch malo dochádzať dokonca k riadeným výpovediam kajúcnikov v réžii policajných vyšetrovateľov. Kajúcnikom mali byť dodávané informácie od vyšetrovateľov, aby ich následne potom použili v ďalšom konaní.
Správa SIS hovorí o ohrození najvyšších štátnych záujmov a ústavnosti SR. V takomto prípade táto správa vôbec nemá dôvod byť utajená, ale vyšetrená, lebo občan má právo vedieť kto ohrozuje štátnosť republiky.
Uvedení predstavitelia sa však uchýlili do pivnice ako malé deti a dohadovali sa ako ďalej. Dôvodom mohla byť iba jediná vec. Niektorí z politikov boli pravdepodobne v chobotnici zaangažovaní a predstavitelia štátu nechceli dopustiť, aby sa im vláda zrútila ako domček z karát. Predpokladám, že do budúcej jari sa táto vláda na hlinených nohách aj tak zrúti, lebo je podmáčaná ďalšími kauzami, ktoré v spoločnosti víria.
Opozícia oprávnene žiadala o vypočutie exšéfa SIS Pčolinského v parlamente na danú tému. Prokurátor na to súhlas nedal. Vie Pčolinský niečo, čo môže doraziť na bitúnku túto vládu a zatiaľ mlčí? Z čoho vyplývajú obavy prokuratúry? Zabrániť rozpadu chobotnice? Ako je možné, že prokurátor v štáte sa vzoprie požiadavke pléna NR SR o predvedenie Pčolinského?
Všetko toto dianie potvrdzuje pravdivosť bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý o kajúcnikoch napísal z vlastnej skúsenosti:
„Z medializovaných informácií viackrát vyplynulo, že uvedené osoby očakávajú za svoju svedeckú výpoveď úplnú beztrestnosť ako aj prepustenie z väzby. Pravdivosti týchto informácií nasvedčuje skutočnosť, že spolupracujúci obvinení sú prepúšťaní z väzby na slobodu, a to priamo na základe príkazu prokuratúry, a to v zásade a výlučne až po tom, ako sa priznajú k trestnej činnosti a vypovedajú proti iným osobám. Uvedená skutočnosť podporuje tézu, že spolupracujúci obvinení sú de facto odmeňovaní za svoju ,,loajálnu“ výpoveď prepustením z väzby. Zároveň z hľadiska vierohodnosti výpovedí týchto svedkov zdôrazňujem, že jednotliví spolupracujúci obvinení sa po prepustení z väzby v priebehu trestných konaní navzájom kontaktujú a úmyselne stretávajú.“
Čiže ak niekto, komu hrozí za trestnú činnosť napríklad 20 rokov väzenia, môže sa „vykúpiť“ tak, že obviní niekoho, kto je na zozname nepohodlných ľudí, toho potom stíhajú v kolúznej väzbe, „prehovárajú“ na to, aby svedčil proti iným nepohodlným osobám a pod. Celý proces sa tak zacyklí a ľudia môžu byť stíhaní aj za niečo, čo neurobili. Fungujú tu nátlakové praktiky, vyvolanie strachu a psychických útokov na danú osobu.
Kolúzna väzba sa môže stať fatálym miestom pre odstránenie nepohodlného človeka. (zavraždenie generála Lučanského).
Robert Fico sa k veci vyjadril nasledovne:
„Riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS), potvrdil, že utajená správa o manipulácii trestných konaní je verifikovaná a môže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní. Verejnosť si podľa Smeru zaslúži vedieť, aký rozklad sa deje v základných pilieroch právneho štátu a aké metódy práce používa pracovná skupina pôsobiaca na ministerstve vnútra v oblasti využívania takzvaných univerzálnych svedkov a manipulácie trestných konaní. Všetci, ktorí začali hovoriť o fungovaní tejto pracovnej skupiny v prostredí ministerstve vnútra, sú dnes podľa Fica obvinení alebo vo väzbe.“
Exsiskár Igor Cibula:
„V polícii, justícii i v tajnej službe sú totiž vždy aj ľudia, ktorí ctia zákon a nemožno ich získať na to, aby konali v rozpore s morálnymi normami spoločnosti. Výhodou demokraticky usporiadaného štátu je aj to, že ani jedna vlády netrvá večne. Aktivity súčasnej vlády prekračujúce rámec zákonnosti nezostanú bez primeraných následkov, keď po voľbách nastúpi nová exekutíva a bude posudzovať činy svojich predchodcov.“ Koniec citácie.
Na základe uvedených udalostí sú oprávnené nasledovné otázky:
Kto na Slovensku vládne? Nový typ mafie, organizovanej v silových zložkách?
Ako je možné držať ľudí neoprávnene vo väzbe? Riadi túto republiku vláda podľa scenára zo zahraničia? Kto je zodpovedný za súčasný stav postupnej destabilizácie štátu?
Ale hlavne: Dokedy budeme ešte trpieť bezprávie mocných?
Je čas postaviť sa na odpor podľa článku 32 Ústavy SR, ktorý hovorí:
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.
Viac na:
Z mesta SNP: Ivan Štubňa