Vízie novej spoločnosti – prevzatie moci občanmi

Prevzatie moci sa dá uskutočniť veľmi jednoducho, naráža však na obmedzenosť nášho myslenia. Každý jedinec rozšírením hraníc svojich myšlienok a ich správnym nasmerovaním dosiahne čokoľvek si pomyslí. Silu myšlienky som vysvetľoval  vo svojich skorších prácach. Myšlienka – slovo – akcia – zhmotnenie myšlienky. Myšlienka je prvotná energia, ktorá stála aj pri zrode vesmíru. Naše odhodlanie dáva myšlienke hmotnú podobu. Väčšina Slovákov myslí rezignovane v duchu mantry: „Na Slovensku je to tak.“ Sami sa zamyslite, čo títo ľudia môžu v živote dosiahnuť? Je to mantra čistej rezignácie, podriadenia, neschopnosti niesť zodpovednosť za vlastný život. Výsledkom je nespokojnosť so sebou samotným, s vlastným bytím. Zodpovednosť za vlastný život je vkladaná do cudzích rúk, z toho vyplýva napríklad aj nespokojnosť so štátnym zriadením. Pokiaľ sa nenaučíme niesť zodpovednosť za vlastný život, nikdy nebudeme spokojní. Výsledkom je vyčerpanosť, ľudia bez energie. Prejavuje sa to stratou chuti do života, bolesťami, chorobami, útekmi od matrixu, neschopnosťou reprodukcie. Ak to bude takto pokračovať, príde doba, kedy začnú ľudia padať mŕtvy na uliciach bez zjavnej príčiny.

Vráťme sa však späť. Ako som už popísal v minulosti, systém moci je postavený na dvoch predpokladoch. Občan je potrebný k voľbám a na platenie daní. Práve vo voľbách občan legalizuje systém, ktorý ho okráda a platením daní, poplatkov a odvodov ho núti podriadiť sa. Je to bludný kruh z ktorého občan zdanlivo nevie nájsť východisko. Pritom je to jednoduché, nechoďte k voľbám, nevoľte nikoho a systém sa zrúti. Popisujem ideálny stav, ktorý má výnimku v podobe komunálnych volieb. Voľte komunálnych politikov, ktorých poznáte a vkladajte im mandát do rúk, aby zastupovali vaše záujmy na vyšších úrovniach. To je všetko. Štát – spoločnosť začne fungovať úplne inak. Bohu žiaľ, väčšina občanov si tieto skutočnosti neuvedomuje, a ak áno, aj tak sa nechá vtiahnuť do volebných súbojov v domnienke, že vyhrajú „tí naši“. Pravda je taká, že naši nikdy nevyhrajú, vyhráva systém, ktorý má nad občanom moc. V zdravom štátnom zriadení a riadení by to malo byť opačne. Stále nerozumiete? Dobre, pozrime sa na rukolapné príklady.

Voľby do VÚC. Občan v skorších voľbách svojou neúčasťou jasne deklaroval nezáujem a prejavoval svoj názor na neopodstatnenosť umelej existencie vyšších územných celkov. Nútil tým politikov zmeniť volebný systém, čo u mnohých z nich vyvolávalo stav nevoľnosti. V posledných voľbách sa volič nechal vtiahnuť do súbojov v dobrej viere, že konečne vyhrajú tí správni, účasť voličov poskočila k číslu 30%, čo politici ocenili a ihneď ďakovali občanovi, že zachoval existujúci systém zotročovania. Politikom však treba jasne povedať o sile ich mandátu. Pri volebnej účasti  necelých 30%, a pri získaní takmer polovice hlasov zúčastnených voličov, aj ten najsilnejší župan má priamu podporu ani nie 15% z počtu oprávnených voličov. V banskobystrickom kraji bola situácia lepšia. Tu sa volieb zo známych dôvodov zúčastnilo okolo 40% oprávnených, a kandidát bol zvolený zhruba polovicou hlasov, čím v prepočte dosiahol „horybilnú“ podporu necelej 1/5 (slovom: jedenej pätiny) oprávnených voličov. To hovorím len tak, aby ste si boli všetci vedomí…  aj pán župan. Ak by sme čisto hypoteticky zohľadnili aj otázku, kto volil skutočne za, a kto len proti niečomu, čísla by mohli byť ešte horšie. Toto je nám občanom predkladané ako úspech. Aspoň vidíte, za čo nás naši mocipáni považujú… Sympatické a symptomatické súčasne je to, že „víťaza“ ihneď poklepali po pleci náš pán prezident a vedúci kolónie, sám pán americký ambasádor. Týmto chcem k pätinovej podpore pogratulovať aj ja. Chcem nám občanom len pripomenúť, kto koho záujmy bude zastávať, a občan rozhodne nie je na prvom mieste.

Ďalším volebným zázrakom sú voľby do europarlamentu. Sú to stručné voľby, budem stručný aj ja. Opakovane slabá účasť voličov hovorí jasnou rečou: “niekde sa stala chyba.” Pri účasti voličov, ktorá osciluje okolo 10% (plus mínus 3%), zvolení europoslanci  za Slovenskú republiku môžu urobiť jediné – prísť na ustanovujúcu schôdzu europarlamentu, predstúpiť pred zhromaždenie a predniesť nasledujúce slová: „Naši občania nám nedali žiadny mandát, preto tu nemáme čo robiť, nemáme tu koho zastupovať. Slovenská republika bude uvažovať o vystúpení z tohto cirkusu. Situáciu budeme konzultovať so svojimi občanmi a vyvodíme konečné závery.“

Voľby, ktoré majú na Slovensku silu, sú voľby komunálne a voľby parlamentné. Z účasti vo voľbách v existujúcom systéme by mala vychádzať aj deľba „zisku“. Dane by mali byť rozdelené podľa volebnej účasti do jednotlivých úrovní. Príklad: Ak sa komunálok zúčastní  70% voličov, voleb do VÚC 30%, do NRSR 60%, do europarlamentu 10%, podľa tohto kľúča by mali byť rozdelené aj zdroje daňových poplatníkov. A nielen dane, ale aj práva. Volič, ktorý si bude vedomý tejto skutočnosti, svojim počínaním môže vedome regulovať smerovanie zdrojov a právomocí. Tu vidím veľký priestor pre zástupcov komunálnej politiky konať v prospech občana. „Páni starostovia a dámy starostky, nebojte sa hlásiť o slovo, pretože ste volení priamo občanmi, ktorých poznáte a ktorí poznajú vás. Máte silný mandát, ste jediní, ktorí ste priamo zapojení napĺňať záujmy občanov a máte na tom svoj vlastný primárny záujem – službu pre blaho spoluobčanov. Ste dôležitým článkom, ktorý bude zainteresovaný na rozklade starého a uvedení do života nového systému riadenia. Združujte sa do prirodzených regionálnych celkov, aby ste mohli vytvárať efektívny tlak na vládu a parlament. “ Práve z prostredia komunálnej politiky musí byť smerovaný tlak na vládu a parlament, a práve z tejto úrovne sa musí ozývať volanie po zmene spôsobu riadenia spoločnosti.

Akosi prirodzene sa dostávame k otázke daní, ktorá je druhým zásadným predpokladom pre fungovanie súčasného systému riadenia. Táto téma bude predmetom zamyslení v nasledujúcom článku.