Diel prvý – Cyklus otázok a odpovedí na pokračovanie, s možnosťou zapojiť sa do slušnej debaty a diskusie pod článkom.
Otázka: „Celkom nechápem….. Boh predsa nechcel dať Adamovi a Eve dar múdrosti a vedenia…. to im podal padlý anjiel – diabol (jablko pznania)…. Boh chcel, aby ľudia zostali nevedomí……ako tomu mám správne rozumieť?“
Odpoveď: „Dobrý deň prajem!
Treba rozlíšiť medzi múdrosťou a rozumovými vedomosťami.
Rozumové vedomosti získava človek štúdiom, výchovou, osobnostným zameraním, často ctižiadosťou. V súčasnej dobe sú ale rozumové vedomosti značne premrštené, na úkor získania skutočnej Múdrosti.
Múdrosť je vecou ducha, poznanie naopak vecou vedomostí rozumu.
Múdrosť môže človek získať jedine v prežití tak mnohých životných skúšok, za predpokladu, že sa v nich opiera o poznanie Božích zákonov. Akceptovať Božie zákony, riadiť sa nimi, prináša spätne človeku dary Múdrosti.
Takýto človek sa stáva postupne vediaci, podobne ako boli mudrci alebo proroci. Tento stav však môže, ba musí dosiahnuť každý jeden človek, ak chce byť akceptovaný a činný v Božom Stvorení. Múdrosťou si človek dláždi cestu do Raja, do svojho Duchovného Domova.
Naproti tomu rozumové poznanie a vedomosti, nech by boli akokoľvek veľké, človek všetky odkladá pri pozemskej smrti. Ani jednu „bodku či čiarku“ si neberie so sebou do záhrobia na svoju ďalšiu púť.
V prípade biblického príbehu o Adamovi a Eve sa jednalo o mimoriadne trefné podobenstvo, ktoré nevypovedá o ničom inom, ako o tom, že ak človek „odhryzne z jablka poznania“, teda ak človek svoje rozumové vedomosti postaví nad múdrosť Ducha, tak stratí spojenie s duchovnými svetmi a tým aj s Bohom Stvoriteľom.
Potom môže navždy podľahnúť kliatbe premršteného rozumového „vzdelávania sa“, ktoré postupne v človeku prebúdza pýchu na svoje vedomosti a výsledok je potom ten, aký vidíme dnes po celej Zemi – boj o moc a vplyv, chladný, rozumový a vypočítavý boj, smerujúci k dosiahnutiu zištných cieľov za akúkoľvek cenu, i za cenu tisícov a miliónov životov!
Toto podobenstvo teda hovorí presne o tomto deji, o tom, kam až tento pád do hriechu premršteného rozumu priviedol človeka a tým aj celé ľudstvo! Hovorí teda o „odhryznutí z jablka poznania“ a následnom páde do hriechu, pričom jedine rozum človeka na Zemi má tú skázonosnú moc, aby sa človek viac neupriamoval na Boha, ale len na svoje rozumom vytvorené modly, ktrým dal punc náboženstiev a rôznych kultov, punc jednostranne orientovanej vedy či bezbrehého sveta konzumu a vojen.
Všetko toto sa v dohľadnom čase zmení! Nielen lokálne, ale na celej Zemi!
Táto zmena bude vynútená udalosťami, ktoré so silou burácajúceho hromu nenechajú nikoho na pochybách, pretože ako ľudstvo už stojíme v Božom Súde!
Beda tým, ktorí sa ešte v poslednej chvíli nevydajú vo vážnom úsilí na Cestu Múdrosti, na cestu Poznania Božej Pravdy, ktorá je v súčasnosti pevne zakotvená na Zemi!…
Dodatok: „čriepky múdrosti“ alebo ešte niečo na zamyslenie…
„Jednota úsilia pri ozdravení života v spoločnosti nemôže byť skôr, kým nemajú tieto snahy jednotlivcov a skupín ujasnené skutočné priority a základy života. Každý chce robiť dobre, pritom uniká skutočný zmysel a skutočné naplnenie života. Robiť dobre v nevedomosti sa rovná pokusom a omylom, naopak, konať veľké veci je možné jedine s Poznaním skutočného zmyslu života a našej existencie. Bez tohoto sa nikdy žiadna zdravá reforma nemôže podariť, vylučujú to zákony vesmíru a Zákony Stvorenia…“
„Slovensko musí stáť na pevných základoch a kamene týchto zíkladov musia tvoriť skutočné osobnosti. Pojivom, stmelovačom týchto kameňov musia byť bezpodmienečne Božie = duchovné a prírodné zákonitosti. Jednotné Zákony Boha z povahy veci samej musia zjednotiť aj naše myslenie a cítenie a celkové naše úsilie o trvalé pozdviihnutie spoločnosti. Toto musí byť naším spoločným krédom do budúcnosti!“
„Logika je v celom Stvorení a všetky udalosti a deje v ňom sú zákonité vývojové línie, v ktorých sa uskutočnuje Boží plán vo Stvorení. Iba človek vniesol do tohoto súkolesia disharmóniu a rozklad a preto tie isté Zákony, ktoré budujú a formujú, ničia každé také úsilie, ktoré je namierené proti nim a tým aj proti Bohu!“
„Človek predsa zodpovedá za to, čo hovorí a nie za to, čo iní počujú. Dotyčnému potom nemožno klásť do úst úmysly, ktoré v skutočnosti nikdy nemal!“