V roku 2004 malo Slovensko zahraničný dlh 15 miliard EUR. Dnes to je 57 miliard EUR. Rozhliadnime sa okolo seba, vnímajme úroveň zdravotníckej starostlivosti, všimnime si kvalitu ciest prvej triedy, porovnajme si úroveň kultúrnosti žitia vtedy a dnes. Čo sa zmenilo? Ako je nám nápomocný tento pakt, toto spoločenstvo, v ktorom sa nám dôležité aspekty života nezlepšujú, skôr naopak, ale v ktorom nám dramaticky stúpa zadlženosť?
Mladí sa môžu akurát tak ľahšie vybrať na vandrovku. To je teda úžasná prednosť, keď nám utekajú neraz najschopnejší jedinci a už sa nevracajú. My sa na oplátku zameriame na progresívne témy – sociálnu inklúziu, zlepšenie podmienok pre LGBT komunitu. Pretože EÚ nás scivilizovalo, naraz už vieme, čo je pre nás naozaj dôležité. Už sme in, sme ako oni.
Prakticky už netreba ani myslieť, všetko je vymyslené, treba len implementovať. Potrebné je však zapamätanie si niekoľkých poučiek. Napríklad zlé Rusko, dobré USA, zlé migy29, dobré F16, zlé sputniky, dobré pfizery a podobne. Stačí pravidelne sledovať médiá a človek si to onedlho osvojí samé od seba. Zorientuje sa.
Ale teraz vážnejšie. Spoločenstvo, ktoré už dlhodobo spôsobuje ochudobňovanie materiálne, zadlžovanie = ochudobňovanie a ochudobňovanie ľudských zdrojov – emigrácia mladých, znižovanie pôrodnosti, zhoršovanie vedomostnej úrovne detí v medzinárodných porovnaniach – nie je žiadnym prínosom. Zotrvávanie v ňom je preto pre národ nelogické a škodlivé.