Diktatúra Západu voči Rusku sa definitívne skončila.

Na začiatok treba uviesť, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov je minister, ktorý si zaslúži obdiv na domácej i medzinárodnej politickej scéne.

Jeho stanoviská a vyjadrenia sú pragmatické, otvorené, vyzývajúce k spolupráci, odmietajúce konflikty a predovšetkým sú jasne zrozumiteľné a čitateľné.

Západ, hlavne USA neustále vedú voči Rusku konfrontačné ataky. USA v tomto smere zneužívajú aj EÚ, ktorá sa stala nositeľom politiky USA a jeho poslušným pritakávačom. EÚ žiaľ prestala ísť cestou, ktorú si predsavzala pri svojom zrode, opustila ju a jej predstavitelia zneužívajú svoje postavenie na diktátorské riadenie hlavne malých štátov. Vyzerá to tak, že najväčšie štáty EÚ si uzurpovali moc pre seba s cieľom ovládania menších, predovšetkým slovanských štátov pre svoje ciele. Takáto politika je dlhodobo neúnosná a nemôže skončiť inak ako krachom EÚ, ak v takýchto praktikách jej predstavitelia budú pokračovať.

USA si tiež uzurpovali právo na ovládnutie sveta. Nepáči sa im, ak si Rusko háji svoje záujmy. Politika USA spočíva na politike oslabenia Ruska, jeho konečnom rozklade s cieľom zmocniť sa jeho obrovského nerastného bohatstva. Preto využívajú rôzne provokácie proti Rusku na zavedenie sankcií proti nemu.

Každému je jasné, že takéto sankcie sú len deklaratívne z pohľadu USA lebo Rusku neublížia. Iné je to vo vzťahu k EÚ. Američanmi vtiahnutá EÚ do komplotu proti Rusku a následné uvalenie sankcií proti Rusku oslabujú ekonomiku EÚ a predovšetkým ekonomiku národných štátov. EÚ tak nepriamo zhoršuje aj hospodárske výsledky Slovenska. Pre Rusko sa stáva EÚ nespoľahlivým partnerom. Preto aj svoje hospodárske väzby bude orientovať na národné štáty Európy. Tie buď prejavia záujem o spoluprácu, alebo nie. Ak áno, môžu na tom profitovať, ak nie Rusko má dostatočné veľký hospodársky priestor na to, aby sa orientovalo na iné trhy ako je Európa. Jednoducho povedané Európa Rusko potrebuje, ale Rusko Európu nie. USA o tom dobre vedia, a preto sa snažia za každú cenu oslabiť hospodársku spoluprácu medzi Ruskom a EÚ.

Neschopnosť EÚ rokovať na báze rovnocenných partnerov sa ukázala pri návšteve  Josepha Borrella, šéfa zahraničnej politiky EÚ v Moskve vo februári t.r. Ísť do Moskvy rokovať z nadradenej pozície príkazov čo Rusko má a čo nemá robiť bolo dopredu odsúdené na krach. Borell pohorel na celej čiare a s hanbou sa vrátil domov.

Lavrov sa slušne, ale dôrazne vyjadril: „Hlavným problémom, s ktorým sa všetci stretávame, je nedostatok normality vo vzťahoch medzi Ruskom a Európskou úniou – dvoma najväčšími hráčmi v euroázijskom priestore. Je to nezdravá situácia, ktorá nikomu neprospieva. “

Napriek tomu sa americkí hysterici a eurokrati napr. utiekajú k obhajobe ruského podvodníka Navaľného, ruského Guaida úkolovaného západnými tajnými službami.

Cesta sankcií voči Rusku vedie pre Európu do slepej uličky. Rozširovanie sankcií, neustále rozširovanie NATO pozdĺž ruských hraníc, vybudovanie okruhu nepriateľských štátov okolo Ruska, večné zasahovanie USA do ruských vnútorných záležitostí je pečaťou americkej politiky.

Američania besnejú lebo sa im ich špinavá politika proti Rusku nevypláca. USA strácajú svoje postavenie v rámci sveta, ich medzinárodná politika krachuje a v ére počítačov a bleskových informácií z celého sveta strácajú pud sebazáchovy. Ľudia sú vzdelanejší a len tak nenaletia americkým supom na ich klamstvá.

Novovykvasený prezident Biden bezprecedentne Putina urazil, keď ho nazval vrahom a zabijakom. To ozaj prekročil červenú čiaru. Biden, ktorého zožiera nenávisť proti Rusku, ktorého syn tuneloval ukrajinské energetické zdroje cez firmu Burisma, prezident štátu, ktorý má po druhej svetovej vojne na rukách krv státisícov ľudí po celom svete, v ktorých vyvolával prevraty a vojny. Putin reagoval výzvou na online pokračovanie rozhovorov medzi ním a Bidenom. Dá sa predpokladať, že Biden tak neurobí lebo nemá dostatok inteligencie na to, aby bol Putinovi rovnocenným partnerom. Dopredu prehral súboj s Putinom, ktorý sa ešte ani nezačal…Biden je obyčajný starý bezzubý pes, ktorý breše, ale nehryzie. Svojím vyhlásením sa diskvalifikoval nielen pred Ruskom, ale aj pred západnými politikmi.

Či sa to USA páči alebo nie, Nordstream 2 sa dokončí a bude dodávať plyn do Nemecka a EÚ. Odsúdený podvodník Navaľnyj zostane vo väzení. Občania v celej EÚ dostanú Sputnik V. Rusko-čínske strategické partnerstvo sa bude naďalej upevňovať.

Rusko ponúka konštruktívne partnerstvo na obnovení a budovaní rovnocenných vzťahov Európe. Buduje svoje hospodárske vzťahy tak ako sa má – na všetky štyri svetové strany. Európa si môže vybrať. Buď bude z týchto partnerských vzťahov profitovať alebo bude iba okoloidúcim pasívnym pozorovateľom.

A čo Slovensko? Ostane naďalej slúžkou Západu, alebo konečne sa zobudí zo zlého sna a z pochybnej viery, že Západu ide len a len o blahobyt občanov Slovenska? Cesta k blahobytu Slovenska vedie cez zabezpečenie rešpektu na medzinárodnej scéne, cez múdrosť našich politikov, ktorí sa začnú riadiť konečne záujmami Slovenska a stanú sa pre svoje proťajšky v politike rovnocennými partnermi, schopnými vyrokovať v rôznych oblastiach také výsledky, ktoré Slovensko budú posúvať na vyššiu úroveň. Takýchto politikov žiaľ zatiaľ nemáme, a preto je naša budúcnosť zatiaľ neistá…

Z mesta SNP Ivan Štubňa